Predpokladá sa, že aspoň časť vyrobili klenotníci v dielni, ktorú objavili už dávnejšie. V taviacej peci tam vyrábali klenoty zo striebra aj zlata, ale aj z postriebrenej či pozlátenej medi. Surovinou pre klenotníkov boli napríklad arabské mince, ktoré sa do Európy dostávali diaľkovým obchodom. „Jednu neúplnú, striebornú sa nám podarilo pred pár rokmi nájsť v priestore klenotníckej dielne. Táto arabská minca - dirham bola vyrazená v strednej Ázii v roku 867,“ dodal Vavák s tým, že ju vyrobili asi v 4 000 kilometrov vzdialenom dnešnom Uzbekistane.
Mincu na naše územie doviezli až dlho potom, čo ju vyrazili, a mohla slúžiť ako surovina na výrobu šperkov. Nálezisko však už odkrylo aj iné zaujímavé predmety. „Našli sa tu zbrane, keramika či náradie. To ukazuje na životaschopné opevnené sídlo, ktoré Slovania nazývali ‚grad‘, čiže hrad,“ uzavrel Vavák s tým, že nálezy z okolia obce Svätý Jur poukazujú na to, že popri odhalených významných hradoch tu boli aj iné opevnenia a spomínaná dielňa bola jedinou veľkomoravskou dielňou na našom území. Tie zvyšné sa nachádzajú na území Moravy. Výskum podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia a Bratislavský kraj.
Hradisko
Najpravdepodobnejšia doba vzniku Hradiska pri Svätom Juri sú tridsiate roky 9. storočia. Práve vtedy sa začínajú boje medzi Moravským a Nitrianskym kniežatstvom a vtedy mohlo vzniknúť aj Hradisko ako obranný prvok severnej hranice Nitrianskeho kniežatstva.
