Téme sa obšírne venoval v minulých dňoch americký denník New York Times, ktorý oslovil aj šéfa Slovenského olmypijského a športového výboru (SOŠV) Antona Siekela.
V prieskume hovorili akvabely o nezdravej kultúre štíhlosti a odopieraní jedla. „Ak nie je plavkyňa vysoká a štíhla, v podstate, ak nevyzerá ako modelka a nemá svetlú pokožku, potom nemá šancu dostať sa na najvyššiu úroveň,“ priznala pre denník 40-ročná dvojnásobná olympionička a bývalá výkonná riaditeľka federácie synchronizovaného plávania USA Myriam Glezová, ktorá reprezentovala rodné Francúzsko i Austráliu.
Pred olympijskými hrami v Tokiu sa v negatívnom svetle hovorí o umeleckom plávaní aj v Kanade i v niektorých ďalších krajinách. Katie Spadová z USA zasa priznala, ako ju jej bývalý tréner niekedy označil za umierajúcu veľrybu a v trinástich rokoch jej povedal, že má prsia ako Marilyn Monroe a prekážajú jej. „Všetci vedeli, že tieto poznámky sú nevhodné. Napriek tomu sa v praxi normalizovali,“ priznala Spadová.
Rozmohli sa depresie
Ďalšia bývalá akvabela Alison Williamsová v prieskume pre svoju diplomovú prácu na prestížnej univerzite UCLA zistila, že dvom tretinám členiek americkej reprezentácie od 90. rokov minulého storočia diagnostikovali depresie.
Pätica Kanaďaniek, súčasných či bývalých reprezentantiek, podala v predošlých dňoch v Montreale žalobu na národnú federáciu, že im nezabezpečila bezpečné prostredie a nereagovala na nevhodné správanie trénera Gábora Szaudera, ktorý v minulosti pracoval aj na Slovensku, i jeho predchodcov pri kanadskej reprezentácii. Federácia i Szauder všetky obvinenia popierajú. Nezávislé vyšetrovanie uviedlo, že akvabely sa stretávali s psychickým týraním, so šikanovaním, zanedbávaním, sexuálnym obťažovaním, s diskrimináciou a s celkovou kultúrou strachu. Mnohí zástupcovia tohto športu pripomínajú aj tvrdú fyzickú prípravu. Tréneri im predpisovali napríklad rozťahovacie cviky v pózach, pri ktorých už plakali.
Prípad Reichová
New York Times pripomenul aj slovenskú synchronizovanú plavkyňu Viktóriu Reichovú a jej skúsenosti s Gáborom Szauderom. Szófi Kissová sa zasa postavila na stranu maďarského trénera, ktorý ju priviedol na olympijské hry. Počas dospievania nezažila nič z toho, o čom hovorili Kanaďanky a Szauderove prístupy opísala ako otcovské a ničím nezvyčajné.
„Som rád, že sa už nebojíme hovoriť o podobných problémoch v športe. Obťažovanie, netolerancia a násilie nemajú v športe miesto,“ reagoval pre New York Times prezident SOŠV Anton Siekel.
