O dva týždne nečakane zomrela. Priama súvislosť úmrtia s vakcínou AstraZeneca sa však nepotvrdila. Infektológ vraví, že u nás nevie o žiadnom prípade úmrtia v priamej súvislosti s touto očkovacou látkou.
O záhadnom úmrtí mladej pedagogičky ako prvá informovala RTVS. To odštartovalo spájanie úmrtia s vakcináciou. Antónia učila aj maturantov na strednej odbornej škole a v polovici februára sa dala zaočkovať vakcínou od AstraZeneca. Zhodou okolností sa pre verejnoprávnu televíziu telefonicky vyjadrila ešte 15. februára: „Boli sme na očkovaní v sobotu ráno. Dokopy tridsiati a tridsiati aj mali nejakú reakciu. Bolesť hlavy, zvýšená teplota, silná triaška, bolesť kĺbov, mnohí pociťovali smäd a bolesť ruky, ktorá je ale dosť výrazná. Tí, ktorí boli v sobotu, tak mnohí ani v pondelok neboli schopní nastúpiť do práce, a tí, ktorí boli v nedeľu, tak ani pomyslieť, aby nastupovali v pondelok.“ Podľa RTVS pedagogička týždeň po očkovaní odpadla a o pár dní neskôr zomrela v nemocnici.
Prípad má v rukách právnik
Pre televíziu sa vyjadril otec zosnulej: „Moja dcéra milovala svoju prácu nadovšetko, milovali sme ju aj my všetci. Očkovaná bola vakcínou AstraZeneca 13. 2. 2021, 27. 2., t. j. po 14 dňoch, zomrela. Bola plná života...“ RTVS dodala, že ŠÚKL doteraz neeviduje žiadne úmrtie po podaní vakcíny a tiež, že pozostalá rodina zatiaľ úmrtie v možnej spojitosti s vakcínou nenahlásila. Keď Nový Čas v sobotu žiadal rodičov nebohej učiteľky o viac informácií, aby sa zamedzilo možným dohadom a špekuláciám, mama Antónie reagovala nasledovne: „Už sa k tomu nebudeme vyjadrovať, stačilo to, čo odznelo v televízii. Prípad už má v rukách právnik.“ Presnú príčinu smrti môže stanoviť len pitva. RTVS tvrdí, že podľa listu o prehliadke mŕtvej príčinou smrti boli aj opuch mozgu, trombofília a pľúcna embólia. „V súčasnosti nič nenasvedčuje tomu, že by prípady trombembolických komplikácií boli spôsobené vakcínou,“ vyjadrila sa Magdaléna Jurkemiková zo ŠÚKL. Dodala, že prínosy vakcíny aj naďalej prevyšujú jej riziká a štátny ústav pre kontrolu liečiv v súčasnosti neodporúča pozastaviť očkovanie touto vakcínou.
Nový Čas oslovil v súvislosti s prípadom aj infektológa Pavla Jarčušku. „O tomto prípade nič neviem, je to otázka skôr na ŠÚKL, ale vo všeobecnosti môžem povedať, že ide o certifikovanú vakcínu. Vzhľadom na to, že bola použitá pri veľkom počte pacientov, mohli sa vyskytnúť aj nežiaduce príznaky závažnejšieho charakteru, ale u nás neviem o žiadnom prípade úmrtia v priamej súvislosti s touto očkovacou látkou,“ povedal Jarčuška.
Menej prípadov ako medzi nezaočkovanými
Medzi možnými nežiaducimi účinkami vakcíny od AstraZeneca by mali byť uvedené aj závažné alergické reakcie. Uviedla to Európska lieková agentúra (EMA) po preskúmaní prípadov hlásených z Británie. Tam sa medzi 5 miliónmi zaočkovaných objavilo 41 prípadov anafylaxie. „Po podrobnom preskúmaní údajov sme dospeli k záveru, že spojenie s vakcínou je veľmi pravdepodobne minimálne v niekoľkých z týchto prípadov,“ uviedla EMA. Zároveň však dodala, že vážna alergická reakcia je známy vedľajší účinok, ktorý sa môže zriedkavo prejaviť pri vakcínach. Aj výrobca AstraZeneca už predtým uvádzal, že očkovaní ľudia by mali byť 15 minút po pichnutí injekcie pod dohľadom lekára práve pre prípad alergickej reakcie.
EMA zároveň uviedla, že preverujú aj prípady výskytu krvných zrazenín. Tie boli hlásené vo viacerých krajinách a Dánsko, Nórsko či Island preto úplne zastavili očkovanie vakcínou AstraZeneca. Ďalšie krajiny stopli konkrétne šarže. Slovenské ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že takéto komplikácie boli zaznamenané v 30 prípadoch spomedzi takmer 5 miliónov ľudí zaočkovaných touto vakcínou v EÚ k 10. marcu. Zodpovedné zdravotnícke orgány aj výrobca AstraZeneca však uviedli, že doposiaľ sa žiadna spojitosť nepotvrdila a zaznamenaný výskyt krvných zrazenín medzi zaočkovanými je dokonca výrazne nižší ako prípady trombózy v bežnej populácii. EMA aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) naďalej odporúčajú AstraZenecu na očkovanie. Kanada, Austrália a väčšina krajín EÚ v ňom pokračujú bez akéhokoľvek obmedzenia.
Lekár: S covidom je riziko trombózy vyššie
Primár interného oddelenia NsP Považská Bystrica Milan Kulkovský vo svojom blogu vyzval, aby sme vakcínu AstraZeneca neodmietali. „Riziko
vzniku krvnej zrazeniny po podaní vakcíny nie je vyššie ako u neočkovanej populácie. Toto riziko sa ale výrazne zvyšuje u pacientov s COVID-19. Paradoxne si tak tí, ktorí očkovanie odmietnu pre strach z trombózy, riziko jej vzniku výrazne zvyšujú,“ uviedol Kulkovský a doplnil niekoľko štatistických údajov: Počas jedného roka sa vyskytne krvná zrazenina asi u 2 z 10 000 zdravých žien. V prípade žien, ktoré užívajú
kombinovanú hormonálnu antikoncepciu s obsahom etinylestradiolu
a levonorgestrelu, norgestimátu alebo noretisterónu, sa vyskytne krvná zrazenina počas jedného roka asi u 5 - 7 z 10 000 zdravých žien. Medzi zaočkovanými bolo percento výskytu krvnej zrazeniny výrazne nižšie.