Zatiaľ pôjde len o menší pilotný projekt, do ktorého sa zapojí niekoľko firiem. Bolo by to reálne aj na Slovensku?
Medzi hlavné výhody majú patriť šetrenie nákladov, ale aj zvýšenie produktivity. Základným predpokladom je, že ak zamestnanci pracujú v týždni o čosi menej, majú motiváciu pracovať efektívnejšie v čase, keď na pracovisku sú. Je to jednoducho preto, lebo chcú mať viac času na oddych, spánok, rodinu či svoje koníčky, ktorým sa môžu vďaka skrátenému pracovnému fondu venovať viac. Odborníci i zamestnávatelia na Slovensku hovoria, že hoci je plán na pohľad pekný, nie je jednoduchý. A nie všade.
Výhody vs. nevýhody
Plusy
- Väčšia spokojnosť zamestnanca
- Zamestnanec má menej stresu v práci, je šťastnejší a viac kreatívny
- Vyššia produktivita práce
- Efektívne využitie času v práci
- Nižšie náklady na údržbu pracoviska a nižšia spotreba energií
Mínusy
- Zamestnanci nemusia stihnúť vykonať prácu
- Nie je to pre všetky firmy a pre všetky povolania
- Hrozba nižšej výplaty
Zamestnávatelia: Niekde by to išlo
- V niektorých firmách to môže byť plusom, ale inde zase nie. V žiadnom prípade by to nemalo byť nariadenie, ale len na základe dobrovoľnej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Predpokladáme, že ak by išlo o 4-dňový týždeň, nepracovali by ľudia 8, ale 10 hodín, aby dohnali ten voľný deň. Aj pre zamestnávateľa môže byť výhodné, keby mal tri dni vypnutú prevádzku. Ale nedá sa to všade – v prevádzkach, ktoré majú nepretržitú prevádzku, napríklad chemický, farmaceutický či hutnícky priemysel. Dá sa to napríklad v elektrotechnickom priemysle.
Malo by to byť dobrovoľné
Martin Halás, Inštitút pre výskum sociálnoekonomických rizík a alternatív
- Skracovanie pracovného týždňa by malo byť dobrovoľné, s ponechaním možnosti výberu pre zamestnanca, malo by závisieť od potrieb a možností firmy a malo by byť chápané aj uplatňované ako benefit firmy pre svojich zamestnancov. Dôležitá je v prípade uplatňovania kratšieho pracovného týždňa zastupiteľnosť zamestnancov. Otázkou pre zamestnávateľa je, či kratšie znamená aj efektívnejšie.
V hutníctve to nejde
Ján Bača, U. S. Steel
- Vzhľadom na charakter výrobného toku v hutníctve to ani nie je možné, u nás je nonstop prevádzka vo väčšine závodov prvovýroby. Navyše stále sa musíme porovnávať s konkurenciou, to znamená ako efektívne vieme vyrobiť jednu tonu ocele.
Železnice by museli prijať viac ľudí
Ria Feik Achbergerová, hovorkyňa ŽSR
- ŽSR zabezpečujú nepretržitú prevádzku na železničnej infraštruktúre - 24 hodín denne, 7 dní v týždni. V prípade, že by podobné rozhodnutie začalo platiť aj na Slovensku, ŽSR by následne na vzniknutú situáciu museli reagovať napríklad zvýšeným náborom zamestnancov. Momentálne sme nastavení na platnú legislatívu a aj v čase pandémie sa nám darí zachovať plnú prevádzkyschopnosť infraštruktúry.
VW: Neriešime to
Lucia Kovarovič Makayová, Volkswagen Slovakia
- Ide o veľmi hypotetickú otázku, ktorou sa v našej spoločnosti aktuálne nezaoberáme. Naopak, z pohľadu rozvrhnutia pracovného času je pre nás v tomto náročnom období mimoriadne dôležitá flexibilita pracovnej sily, resp. pracovného času, keďže Volkswagen Slovakia produkuje vozidlá na základe výrobného plánu, ktorý sa priebežne aktualizuje a je potrebné naň flexibilne reagovať.
U nás to už funguje
Miroslava Jandorfová, poisťovňa NN SR
- S cieľom eliminovať stres, maximalizovať zdravý životný štýl a podporiť osobný rozvoj zamestnancov spustila spoločnosť NN Slovensko od 1. januára tohto roku 4-dňový pracovný týždeň. Ide o polročný pilot, ktorý nijako neovplyvňuje plat zamestnanca. Každý zamestnanec, ktorý sa rozhodol pre nový štýl práce, musí odrobiť týždňový pracovný fond za 4 pracovné dni. Mnohí kolegovia pritom ostali aj pri práci v štandardnom 5-dňovom pracovnom režime.
