Zverejnená štúdia britských a amerických vedcov tak ponúka alternatívny scenár k všeobecne prijímanej teórii, že za život vďačíme meteoritom, píše agentúra AFP. Fosfor je nevyhnutným stavebným prvkom života, ako ho poznáme, a pomáha vytvárať základné štruktúry buniek, dvojreťazcovej DNA a RNA. Pred miliardami rokov sa väčšina fosforu nachádzala uzamknutá v nerozpustných mineráloch mladej planéty Zem. Jeden z týchto minerálov, schreibersit, je vysoko reaktívny a môže uvoľniť fosfor potrebný k vzniku organických molekúl, vysvetľuje AFP.
Väčšina schreibersitu nájdeného na Zemi pochádza z meteoritov. Schreibersit nájdeme ale aj v horninách, ktoré vyzerajú ako roztavené sklo a ktoré vznikli po údere blesku do pôdy bohatej na íl. Práve takto vzniknutú horninu vedci skúmali a odhadovali množstvo schreibersitu na Zemi v čase vzniku života pred 3,5 miliardami rokov. Blesky vtedy mohli podľa autora štúdie Benjamina Hesse vyprodukovať "značné množstvo fosforu". Ročne tak na Zemi vzniklo až 11.000 kilogramov fosforu.
Pri simulácii klímy na Zemi v danej dobe autori štúdie zistili, že viac fosforu vzniklo vďaka bleskom než vďaka meteoritom. Podľa Hesseho to neznamená, že by za vznikom života nestáli meteority, ale že zdrojov fosforu, a teda aj života, mohlo byť viac. V ďalšom kroku chcú vedci zistiť, či mohli blesky vytvoriť fosfor aj na iných planétach, na ktoré dopadajú meteority len zriedka. "Frekvencia pádov meteoritov sa časom znižovala, ale blesky, teda aspoň na Zemi, sú v priebehu vekov pomerne konštantné," dodáva Hess.
