Nedisponuje základnými atribútmi rétoriky
Ako povedal klasik - Platón: Žiadny človek nie je úmyselne zlý…V tomto duchu by som chcela veriť, že Igor Matovič išiel do vlády s dobrým úmyslom. Po víťazstve vo voľbách mal poslúchnuť svoj správny inštinkt, ktorý mu hovoril, že nemá predpoklady a nechce sa stať premiérom, sám sa tak nechal počuť. Vládu zostavoval v čase začínajúcej pandémie, ale musím na margo toho povedať, že nebol prvý. Prvá ČSR sa formovala v čase prvej svetovej vojny a vznikla v období pandémie španielskej chrípky, čo bola oveľa náročnejšia situácia.
Novú vládu zostavoval v čase kataklizmy druhej svetovej vojny W. Churchill, od ktorého si mimochodom Igor Matovič požičal gesto V - Victory. Musím podotknúť, že je jedným z mála politikov, ktorému opozícia nedala ani tých 100 dní, ktoré mu patrili. Pred verejnosťou sa prezentuje ako obyčajný človek, ktorý chce robiť dobro a vykoreniť zlo a na to nepotrebuje protokol, dress code, zdvorilosť a takt. Ale aj cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.
Igor Matovič získal post premiéra a nedal si ani základnú námahu, aby si osvojil pravidlá elít, ktoré s týmto postom súvisia. Noblesse obligé – čím vyššie postavený, tým zdvorilejší musí byť k nižšie postavenému a Never complain - never explain, štátnik by mal prevziať zodpovednosť za svoje činy. Igor Matovič nedisponuje základnými atribútmi rétoriky sermonis dignitas a iocatio, čo znamená dôstojnosť a humor. Prvé vôbec nemá a druhé si mýli s kontextovými “srandičkami.”
Nedokázal rozdeliť prezentáciu medzi seba, odborníkov a hovorcu, ktorého vlastne nemá. Vyjadroval sa ku všetkému len on sám a potom sa vlna odporu zdvihla proti nemu - nič prekvapujúce. Svojím prístupom k prezentácii štátnika mi pripomína nemeckého cisára Wilhelma II. o ktorom kolovala v médiách dobová anekdota: na každej svadbe chcel byť nevestou, na každých krstinách novorodencom a na každom pohrebe nebožtíkom.
