Iveta Radičová, expremiérka a sociologička
Vďaka štvorkoalícii sa vláde podarilo získať ústavnú väčšinu a jej voliči mali nádej na ukotvenie myšlienky hnutia Za slušné Slovensko. Prežívame však krutú pandémiu a má svoje následky. Kým bojujeme o prežitie, je to veľké trápenie, z ktorého sa práve nízkopríjmové rodiny budú spamätávať podstatne dlhšie. Grafy o raste HDP ma nijak neuspokojujú, pokiaľ nevidím vyhodnocovanie rozvoja ľudského indexu každodennosti. Určite môžeme očakávať spotrebný boom, ktorý bude okamžitou reakciou na to, keď budeme slobodnejší. Bude však krátkodobý.
Neviem, ako dlho budeme dobiehať problémy s našimi deťmi, ktoré sú mimo školy, so študentmi, ktorí sú tretí semester mimo univerzít. Neviem, ako to zvládnu naši starkí, ktorých máme osamotených už veľmi dlho. Celá pandémia stojí a padá na tom, ako dokážeme zabezpečiť solidaritu väčšiny zdravých ľudí s menšinou chorých ľudí, a ako dokážeme udržať sociálny zmier medzi tými, ktorí sú zodpovední, a tými, ktorí sú čistí hazardéri a bezohľadní. Desať percent populácie bude ignorovať čokoľvek, nebudú sa riadiť ani písanými, ani nepísanými pravidlami. Ak niekto víťazí nad pandémiou, tak sú to vedci a internet, ktorý nám umožňuje rozprávať sa a aspoň nejako nahradiť reálne fungovanie.
Pandémia nasmerovala všetky reflektory na problémy, ktoré sme pred sebou dlhodobo tlačili. Sociálno-ekonomická situácia Slovenska v porovnaní s inými krajinami hovorí jednoznačne – je tu 30 percent ľudí, ktorí nemôžu zvládať žiadne mimoriadne výdavky, 35 percent, ktorí žijú od výplaty k výplate, patríme do skupiny krajín s najnižšími príjmami v EÚ. Na pandémiu najviac doplácajú nízkopríjmoví. Ľudia zažívajú obrovskú neistotu, frustráciu, až hnev. Toto je moment, ktorý je zlyhaním vlády, a to z hľadiska sily štátnej pomoci.
Ďalší problém, ktorý to nasvietilo, je stav nášho právneho štátu – zatýkanie vo vrcholných pozíciách. Tí, ktorí si želali zmenu, to oprávnene hodnotia ako dodržanie sľubu protikorupčného ťahu vlády. Druhá strana tej istej mince je však ľudský šok, do akého rozsahu sa niečo takéto mohlo diať. Pandémia odhalila zlyhávanie inštitúcií, ktoré sú teraz potrebné na dodržiavanie pokynov – polícia, rezort vnútra a podobne. Je tu teda nejaké dedičstvo, ale aj výzvy, ktoré nová vláda neuchopila šťastne. To všetko sa premieta do dôveryhodnosti vlády.
Popri pandémii vláda predkladala aj isté zákony a tu neviem byť veľmi ústretová, aj keď by som rada bola. Napríklad zákon o verejnom obstarávaní nie je protikorupčný, ale volám ho prokorupčný. Taký zákon tu za žiadnej éry žiadna vláda nikdy nepredložila. Viaceré zákony majú znaky centralizácie moci, posilňovania štátu, úzkeho rezortizmu a nie sú koordinované s inými sektormi. Okrem dvoch zásadných zákonov z dielne ministerstva spravodlivosti väčšina vyvoláva veľké diskusie.
