Svedčí o tom aj fakt, že za dvadsať rokov sa v hlavnom meste zvýšil počet áut, a to viac ako dvojnásobne. Je však pravda, že pre prácu či štúdium sa tu sústreďujú obyvatelia z celého Slovenska. Kým na tisíc obyvateľov pripadá v Bratislave 759 áut, vo Viedni, u našich západných susedov, je to iba 374. Ako je možné, že ide o taký veľký rozdiel?
Bratislava sa podľa dostupných informácií pýši nie veľmi šťastnou štatistikou. Michal Feik, riaditeľ odboru komunikácie Bratislavského samosprávneho kraja, totiž upozornil na to, že k 1. februáru bolo v Bratislave registrovaných 326 228 áut. „Za dvadsať rokov vzrástol počet áut v hlavnom meste Slovenska viac ako dvojnásobne,“ prezradil na sociálnej sieti s tým, že na tisíc obyvateľov pripadá v Bratislave 759 áut. Vo Viedni, u našich rakýskych susedov, je toto číslo iba 374. Oveľa bohatšie krajiny ako my kráčajú podľa Feika presne opačným smerom už dlhé roky.
„Potom sa nemôžeme čudovať, že nieto kde stavať športoviská, detské ihriská či cyklotrasy, keďže je hlavné mesto Slovenska jedno obrovské parkovisko. O znečisťovaní ovzdušia nehovoriac,“ dodal Feik. Na problém upozorňoval primátor Bratislavy Matúš Vallo už v januári 2019. Vyzval ľudí, aby namiesto vozidiel využívali verejnú dopravu. „Jeden jazdný pruh dokáže prepraviť päťnásobne viac ľudí ako normálny pruh pre autá. Aj preto bude MHD v špičke tým najrýchlejším spôsobom prepravy,“ informoval primátor.
Aké sú dôvody?
Vysoké číslo registrovaných áut však môže byť podľa dopravného analytika Jána Bazovského istým spôsobom skreslené. „V Bratislave sídli veľa firiem, ktoré majú síce pôsobnosť po celom Slovensku, ale tu majú centrálu. Preto prihlasujú vozidlá podľa zákona v mieste sídla,“ prezráda Bazovský. Nie je však podľa neho neobvyklé, že v jednej bratislavskej rodine sa vyskytujú aj dve alebo tri vozidlá. Spôsobujú to najmä pracovné povinnosti, životný štýl, ale z istej časti aj pohodlnosť.
„Väčšina veľkých obchodných centier sa sústreďuje na periférii, kam chodia ľudia za veľkým nákupom. Nechcú sa s ním vláčiť po MHD, pohodlnejšie je to autom,“ prezrádza analytik. Problémom verejnej dopravy je podľa Bazovského spoľahlivosť. „Podstatná časť hromadnej prepravy je na kolesách, a nie tratiach. Človek tak nemá stopercentnú istotu, že sa dostane tam, kam potrebuje, načas, pretože keď sú zápchy, tak aj autobusy stoja v zápche,“ dodáva s tým, že vyhnúť sa tomu dá jedine metrom, ktoré nie je závislé od počasia či od dopravy na cestách.
Práve metro, ktoré v Bratislave nie je, je najväčšou výhodou zahraničných metropol. Nový Čas sa od magistrátu pokúšal zistiť, akým spôsobom plánuje vytlačiť nadmerné množstvo áut z mesta, do uzávierky však nereagoval.