Pravdepodobnou príčinou je, že centrálna banka pod vedením guvernéra Naciho Agbala pokračovala v sprísňovaní menovej politiky. Erdogan je známy svojím odporom voči vysokým úrokovým sadzbám. Agbala, ktorý sa stal guvernérom len v novembri 2020, na čele centrálnej banky vymení Sahap Kavcioglu, bývalý poslanec a člen vládnej Erdoganovej strany AKP.
Turecká centrálna banka vo štvrtok (18. 3.) prekvapivo výrazne zvýšila svoju hlavnú sadzbu, ktorá stúpla o 2 percentuálne body, na 19 %. Ekonómovia v priemere počítali s nárastom len na 18 %. Agbal sa agresívnym sprísňovaním menovej politiky pokúšal dostať pod kontrolu vysokú infláciu, ktorá vo februári dosiahla viac než 15 %.
Je to už tretia výmena na čele tureckej centrálnej banky od júla 2019, ktorá zrejme opäť zvýši tlak na tureckú menu. Centrálna banka pod vedením Agbala v priebehu necelých piatich mesiacov zvýšila svoju kľúčovú sadzbu celkovo o 875 bázických bodov, čo bolo najvýraznejšie sprísnenie menovej politiky spomedzi všetkých veľkých svetových ekonomík. Agbalovu prácu ocenili analytici, podľa ktorých dokázal obnoviť dôveryhodnosť centrálnej banky.
Nový guvernér Kavcioglu patrí medzi kritikov vysokých úrokových sadzieb. Vo svojom článku, ktorý vo februári zverejnil provládny denník Yeni Safak, poukázal na to, že všade vo svete sú úrokové sadzby takmer na nule. "Zvýšenie sadzieb nevyrieši naše ekonomické problémy," napísal a dodal, že vysoké sadzby nepriamo spôsobia zrýchlenie inflácie.
Denník Sabah uviedol, že Kavcioglu je ekonóm, ktorý pôsobil vo viacerých bankách na vysokých pozíciách vrátane štátnych Halkbank a Vakifbank. Agbal sa stal guvernérom centrálnej banky 7. novembra a odvtedy sa turecká líra posilnila voči doláru o viac než 15 %. Predtým bola rekordne slabá. Erdogan však aj počas Agbalovho krátkeho pôsobenia na čele centrálnej banky opakovane verejne podporoval nízke sadzby.