Viceprezidentka SKU Soňa Puterková tak zhodnotila pre agentúru SITA rok vlády ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislava Gröhlinga (SaS). Dodala však, že hodnotiť pôsobenie akéhokoľvek ministra v tomto „turbulentnom“ roku, v ktorom sa menili zaužívané postupy práce, je zložité.
Pred rokom spolu s ministerstvom, iniciatívou To dá rozum, Inštitútom vzdelávacej politiky, Inklucentrom a Komenského inštitútom sprevádzkovali portál Učíme na diaľku, ktorým sa okrem podpory škôl podarilo zmeniť aj spôsob komunikácie rezortu. Priblížila, že zmeny boli rýchle a usmernenia a odporúčania zo strany ministerstva sa stali aj napriek snahe zainteresovaných neprehľadnými. Vzhľadom na situáciu je to do istej miery podľa nej akceptovateľné, no aktuálne usmernenia dávajú priestor voľnému výkladu a následnému chaosu v otváraní škôl. Gröhling nastúpil do funkcie šéfa rezortu školstva 21. marca 2020.
Puterková poukázala, že zo strany ministra počas uplynulého roka nepozorovali žiadnu významnú snahu o zmapovanie situácie žiakov, ktorí prichádzajú o vzdelávanie a poskytovanie systematickej pomoci. „Pomoc vo forme voľných dát dostali pedagógovia, od jesene ju mnohí využívajú, ale nie žiaci. Ďalšie možnosti vo forme videí a televíznej relácie sú síce istým prejavom snahy, ale považujeme ich skôr za doplnkovú formu, ktorá nemôže nahradiť pravidelnú dochádzku detí do školy,“ konštatovala. Zároveň podotkla, že výučba detí v malých skupinách, ktorú označila za dobrú stratégiu, sa mohla rozvinúť do širšej podoby. A aj keď viaceré konkrétne kroky ministra vo forme priamej finančnej podpory školám vnímajú pozitívne, nejavia sa komore učiteľov ako systémové a niektoré pôsobia ako marketingová stratégia ministra. Dodala, že zatiaľ nie je možné vyhodnotiť ani na aký počet škôl a detí v nich budú mať dopad.
Za hlavné negatívum ministerstva vedeného ministrom Gröhlingom považuje SKU absenciu systematického prístupu a najmä nedostatok komunikácie s pedagogickou verejnosťou a s organizáciami pôsobiacimi v oblasti školstva. Puterková vysvetlila, že pri príprave Plánu obnovy a odolnosti SR ani aktuálne predkladaných zákonov sa neuskutočnili žiadne konzultácie či diskusie a o zmenách sa tak dozvedeli po ich zverejnení. Dôsledkom tohto neparticipatívneho prístupu bolo napríklad odmietnutie návrhu vysokoškolského zákona a štrajková pohotovosť vysokých škôl, aktuálna štrajková pohotovosť stredných zdravotníckych škôl pre zavedenie modelu duálneho vzdelávania a množstvo pripomienok organizácií k návrhu školského zákona a zákona o pedagógoch. „Nevznikla tu možnosť širšieho konsenzu na principiálnych zmenách, ktoré naše školstvo potrebuje ako soľ, a presadzujú sa mocensky, čo je veľká škoda, pretože aj kvalitné návrhy sú týmto ohrozené,“ zhrnula.
SKU uviedla, že sa zatiaľ nepodarilo zefektívniť fungovanie ministerstva a jeho priamo riadených organizácií tak, ako to bolo avizované pred voľbami. Tiež sa neznížil dlh štátu voči pedagogickým a odborným zamestnancov v nastavení ich miezd. „Na porovnanie, aj počas nepriaznivej epidemiologickej situácie parlament Českej Republiky schválil nárast platov pedagógov v roku 2021 o 9 percent,“ ozrejmila Puterková. Doplnila, že im chýbajú aj informácie o začatí presunu kompetencií rôznych subjektov riadiacich regionálne školstvo pod ministerstvo školstva. Obrovský dlh vnímajú aj v oblasti spolupráce a participatívnom riadení v školstve, a to nielen na úrovni ministerstva, regiónov ale aj samotných škôl.
