Prvýkrát v divadle
Prvýkrát som stála na javisku v mojom rodnom meste, v Štátnom divadle Košice v opere Georga Bizeta Carmen. Mala som asi 12 rokov. Chodila som do speváckeho zboru, ktorý viedla zbormajsterka a skvelá učiteľka pani Júlia Ráczová. V tej opere je pieseň, ktorú spievajú deti na ulici a hrajú sa pri tom na vojakov. Pani učiteľka to s nami naskúšala, a tak som účinkovala v profesionálnom divadle v skvelej opere.
Dodnes si jasne pamätám, že speváčka v úlohe Carmen bola z pražského národného divadla a bola posypaná červeným púdrom s trblietkami. Krásne košické divadlo, ktoré nazývam bonboniéra, praskalo vo švíkoch. Po skončení zaznel frenetický aplauz a účinkujúci sa vracali niekoľkokrát po sebe na klaňačku. Bol to obrovský úspech a ja som dodnes vďačná, že som mohla byť pri tom. Táto opera je celý život mojou srdcovkou a nikdy si nenechám ujsť príležitosť pozrieť si ju kdekoľvek v novom naštudovaní.
Prvýkrát s Jožkom Bednárikom
Aj moje druhé prvýkrát sa spája s divadlom - pochopiteľne, veď som herečka. (smiech) Už počas vysokej školy, keď som videla predstavenia v réžii Jožka Bednárika, som v kútiku srdca dúfala, že dostanem ponuku z nitrianskeho divadla a budem môcť pracovať s týmto výnimočným divadelným mágom. Na našom školskom predstavení som Béďa zazrela v hľadisku a skoro som omdlela.
Po skončení prišiel za mnou do šatne aj s vtedajšou pani riaditeľkou Hildou Augustovičovou s otázkou, či k nim do Divadla Andreja Bagara nechcem nastúpiť. Okamžite som povedala áno. Naša prvá spoločná inscenácia bola ešte počas štúdia na VŠMU. V Jarnom prebudení som hrala Theu, sladké naivné dievčatko vo veľkých ružových šatách a s mašľami vo vrkočoch. Nikdy som tento môj krok neoľutovala a v nitrianskom divadle hrám doteraz.
