Administratíva nového amerického prezidenta Joea Bidena aktuálne hľadá spôsoby, ako obnoviť jadrovú dohodu z roku 2015, od ktorej USA pod vedením vtedajšieho Donalda Trumpa odstúpili v roku 2018 a následne voči Iránu opätovne zaviedli sankcie. Irán reagoval postupným porušovaním podmienok vyplývajúcich z tejto dohody.
USA ale aj ďalšie západné krajiny, ktoré sú signatármi zmienenej dohody, sa teraz s Iránom rozchádzajú v názore, ktorá strana by sa k podmienkam tejto dohody mala vrátiť ako prvá. Je preto nepravdepodobné, že by USA čoskoro zrušili sankcie, ktoré ochromujú iránsku ekonomiku, píše Reuters.
"Dôverovali sme Amerike v dobe (bývalého prezidenta) Obamu a splnili sme si (vtedy) svoje záväzky. Oni to však neurobili. Američania na papieri tvrdili, že sa sankcie zrušia, v praxi však sankcie nezrušili... Ich sľuby pre nás vôbec nie sú dôveryhodné," povedal Chameneí v prejave odvysielanom v iránskej štátnej televízii. "Na papieri tvrdili, že sankcie boli zrušené, ale akejkoľvek spoločnosti, ktorá s nami chcela podpísať (obchodnú) zmluvu, povedali, že je to nebezpečné a riskantné. Odstrašili tak investorov," povedal.
Chameneí ďalej uviedol, že USA teraz "musia zrušiť všetky sankcie". Irán si pritom podľa jeho slov overí, či sa tak skutočne stalo, a ak áno, vráti sa potom bez problémov k svojim povinnostiam vyplývajúcim z jadrovej dohody. "Máme veľa trpezlivosti, neponáhľame sa," dodal v tejto súvislosti.
Ajatolláh Chameneí, ktorý má v Iráne záležitostiach štátu posledné slovo, zároveň odkázal iránskym predstaviteľom, aby radšej počítali s najhorším možným scenárom, a síce možnosťou, že sankcie nebudú zrušené v dohľadnej dobe. Z tejto možnosti majú podľa jeho slov vychádzať aj v ekonomických plánoch krajiny.
