Informovala o tom agentúra AP. Desať z 11 osôb, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie majetku a zákaz cestovania do krajín EÚ, patrí medzi vysokopostavených členov mjanmarskej armády vrátane jej hlavného veliteľa Min Aun Hlaina a jeho zástupcu. Sankcie sú tiež namierené voči šéfovi volebnej komisie, ktorý sa podieľal na anulovaní vlaňajších parlamentných volieb.
Sankcie, ktoré boli ohlásené na zasadnutí ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ, sú súčasťou "ráznej reakcie na nelegitímne zvrhnutie demokraticky zvolenej vlády a brutálne represie junty proti pokojným demonštrantom", uvádza sa vo vyhlásení.
EÚ dodala, že bude naďalej skúmať všetky politické možnosti vrátane ďalších reštriktívnych opatrení voči ekonomickým subjektom, ktoré vlastní armáda alebo sú pod jej kontrolou. Tieto kroky však nemajú mať nepriaznivý dosah na bežných obyvateľov Mjanmarska.
"Nechceme sankciami potrestať obyvateľov Mjanmarska, ale tých, ktorí tam bezočivo porušujú ľudské práva," povedal novinárom šéf nemeckej diplomacie Heiko Maas. Kritizoval "neakceptovateľnú mieru násilia" a "netolerovateľné počty zabitých" ľudí.
Situácia v Mjanmarsku je napätá od 1. februára, keď sa moci ujala armáda a na jeden rok vyhlásila výnimočný stav a zosadila faktickú líderku krajiny Aun Schan Su Ťij. Okrem nej zadržala i mjanmarského prezidenta Win Mjina a ďalších popredných predstaviteľov jej vládnucej strany Národná liga za demokraciu (NLD).
Armáda 1. februára zabránila konaniu ustanovujúceho zasadnutia nového parlamentu zvolenému vo voľbách z vlaňajšieho novembra, v ktorých drvivo zvíťazila NDL. Vojenský puč spustil masové protesty, ktoré sa bezpečnostné sily snažia potlačiť násilím a represiami.
V Mjanmarsku sa iba pred desaťročím skončila takmer 50-ročná vláda vojenskej junty. Voľby z 8. novembra 2020 boli len druhé od skončenia vojenskej diktatúry v roku 2011.
