Základom jedinečného hudobného nástroja je kravský roh, na ktorý sa pripája píšťalka. Najstarším hráčom na gajdicu na Slovensku je Alexander Gernát (81) a najmladšou hráčkou jeho vnučka Antónia Mária Gernátová (15). Hru na ňu ovláda už len menej než desať Slovákov. Ako prezradila etnologička Zuzana Andrejová z Krajského múzea v Prešove, týmto nástrojom si kedysi spestrovali voľné chvíle pastieri na salašoch.
„Dnes na ňom vyhrávajú folkórne skupiny. Zapísali ju aj do nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska,“ pripomenula. Alexander Gernát (81) z Krivian (okr. Sabinov) je jedným z posledných výrobcov gajdíc. „Najskôr nájdem správne drevo. Najčastejšie to je baza, ale vyrábam ich aj z čerešne či agátu. Čím tvrdšie, tým lepšie. A musí byť dôkladne, aspoň rok vysušené,“ pripomenul šikovný majster, ktorý následne opracuje kravský roh, zabezpečuje charakteristický zvuk a pripája sa na píšťalku.
Tá má sedem dierok. Gernát však pridal ešte jeden roh a jeho vynález, dvojgajdica, má až 9 dierok. Na gajdicu hrá aj vnučka Anna Mária (15), študentka gymnázia, ktorá plánuje študovať medicínu. „Možno budem jedinou lekárkou, ktorá bude zároveň hráčkou na gajdicu,“ usmieva sa. Unikátny nástroj sa dokonca dostal aj do erbu Krivian.
„Keď sme robili obnovu obecného erbu pochádzajúceho z roku 1776, nedohodli sme sa s heraldickou komisiou. Boli v ňom dva skrížené trámy, ktoré charakterizovali názov našej obce. Napokon sme sa zhodli, že na ňom bude gajdica. Má to dva dôvody. Gajdica je krivá, čiže vystihuje Krivany, a tiež motív ľudových tradícií, ku ktorým máme blízko,“ uzavrel starosta Krivian Ján Šejirman.
Gajdica
Píšťalka
má 7 alebo 9 dierok (dvojgajdica), je vyrobená z bazového, čerešňového alebo agátového dreva
Ozvučnica
je z opracovaného kravského rohu
