Na Slovensko prvýkrát v histórii zavítal veľký krištáľový glóbus za celkové prvenstvo vo Svetovom pohári v alpskom lyžovaní. Vybojovala a priniesla ho Petra Vlhová, ktorú po historickom triumfe mrzelo, že pre pandémiu koronavírusu nemôže úspech osláviť s fanúšikmi.
Dvadsaťpäťročná lyžiarka cestovala do rodnej krajiny hneď po skončení finálového podujatia vo švajčiarskom Lenzerheide. V utorok ukázala trofej z priestorov Bratislavského hradu verejnosti prostredníctvom médií: "Ako prvé mi po jej zisku napadlo, že bodaj by som sa mohla tešiť s celým Slovenskom. Verím, že by prišlo veľmi veľa ľudí. Som smutná, že momentálne je takáto doba, keby nebola, glóbus by som si užila ešte viac s celým Slovenskom. Cítim, ako sa ľudia radujú z mojich výsledkov.
Teším sa, že môžem rozdávať takúto radosť a aj v týchto ťažkých časoch vyčarovať úsmev na tvári. Keby to bolo na mne, všetkým poviem, že príďte zajtra tam a tam a budeme sa tešiť spolu. Mám radosť z každého, kto sa teší z môjho úspechu. Myslím si, že som nebola jediná, plakalo celé Slovensko. Je to neuveriteľný úspech v podmienkach, v akých som vyrastala, keď to porovnám s inými krajinami. Máme menší tím ako Rakúšania, Švajčiari. Som šťastná, že dievča zo Slovenska zdolalo všetky krajiny a môže povedať, že je najlepšia lyžiarka na svete."
Vlhová od momentu prevzatia nespúšťa sedemkilogramovú cenu z dohľadu: "Dvíham oveľa väčšie váhy, keď som ho však držala dlho, už ma bolela ruka. V nedeľu som ho dostala, hneď po pretekoch sme sadli do áut a išli sme domov. Po ceste som si ho vytiahla, ale bála som sa, že čo ak sa náhodou niečo stane. Zastavili sme a dala som ho naspäť do kufríka. Stále ho mám pri sebe, stále ho opatrujem, stále sa naňho pozerám. Pri pohľade naň mi ide v hlave celá sezóna, ako sa mi striedali emócie." Pocity celkovej víťazky prestížneho seriálu sa menili ešte aj cez víkend po tom, ako sa primiešala kvapka horkosti v podobe neúspešnej obhajoby malého glóbusu za slalom: "Pocity už sú samozrejme lepšie, v sobotu to bolo narýchlo, bola som rada aj smutná, ale postupom času som si uvedomila, že predsezónny cieľ bol veľký glóbus a ten sme dosiahli. Je to oveľa viac ako malý glóbus. Každým dňom mi dochádza, čo som práve dokázala."
Slovenke k tomu "museli" zablahoželať aj súperky z lyžiarsky vyspelejších krajín: "Samozrejme, že nie v prvej chvíli, asi sa z toho museli vyspať. V nedeľu mi však už všetci gratulovali a myslím si, že tie gratulácie boli úprimné. Vidia, v akých podmienkach fungujeme, že nemám za sebou nikoho, kto by bojoval za môj tím. Ďalšie tímy majú desať ľudí navyše, ktorí riešia organizačné veci. Možno o to boli tie gratulácie úprimnejšie. Možno, keby sme desať rokov dozadu povedali, že vyhrám veľký glóbus, všetci, asi aj ja, by sme si mysleli, že to je nemožné. Nie je to výsledok jedného roka, ale celoživotný."
Dlhodobé úsilie zavŕšila Vlhová jedinečným ročníkom SP, v ktorom na ceste za veľkým glóbusom absolvovala všetkých 31 pretekov. "Sezóna bola naozaj dlhá, začiatok bol úžasný, no športovec nikdy nemôže byť stále na vrchole. Prídu aj pády, mám okolo seba skvelý tím, najmä tréner Livio Magoni má skúsenosti, aké je bojovať o celkové víťazstvo. Keď som prežívala ťažké dni, povedal mi, že aj keď nebudem jazdiť dobre, mám bojovať do konca a zbierať čo i len po bode, nevynechávať žiadne súťaže. Nikto z nášho tímu, ani ja som si nepredstavovala, že to bude také náročné. Veľakrát som plakala, že to nedokážem. Som však bojovník, bojovala som do konca a tu je výsledok. Držali sme celý tím pokope," zdôraznila Slovenka.
V tíme nastanú určité zmeny, ale podľa jeho šéfa Igora Vlhu budú iba "kozmetické". Talian Magoni ako hlavný tréner má platnú zmluvu ešte na rok. Čo sa však v nasledujúcej zime rozhodne zmení, bude hlavný cieľ. Vlhová sa nezameria na obhajobu veľkého glóbusu, priority nasmeruje na zimné olympijské hry v Pekingu: "Musím poľaviť, lebo keby som mala ísť opäť takúto sezónu, už je tam tenká hranica. Obetovala som môj osobný život, mala som v očiach jediný cieľ, trénovala som najviac, ako som mohla. Možno raz sa ešte o veľký glóbus pokúsim, ale teraz je priskoro o tom hovoriť. Určite nepôjdem celý program, sústredím sa na technické disciplíny, možno nejaký superobrovský slalom, možno aj zjazd. Určite ďalšia sezóna nebude ako táto."
Teším sa, že môžem rozdávať takúto radosť a aj v týchto ťažkých časoch vyčarovať úsmev na tvári. Keby to bolo na mne, všetkým poviem, že príďte zajtra tam a tam a budeme sa tešiť spolu. Mám radosť z každého, kto sa teší z môjho úspechu. Myslím si, že som nebola jediná, plakalo celé Slovensko. Je to neuveriteľný úspech v podmienkach, v akých som vyrastala, keď to porovnám s inými krajinami. Máme menší tím ako Rakúšania, Švajčiari. Som šťastná, že dievča zo Slovenska zdolalo všetky krajiny a môže povedať, že je najlepšia lyžiarka na svete."
Vlhová od momentu prevzatia nespúšťa sedemkilogramovú cenu z dohľadu: "Dvíham oveľa väčšie váhy, keď som ho však držala dlho, už ma bolela ruka. V nedeľu som ho dostala, hneď po pretekoch sme sadli do áut a išli sme domov. Po ceste som si ho vytiahla, ale bála som sa, že čo ak sa náhodou niečo stane. Zastavili sme a dala som ho naspäť do kufríka. Stále ho mám pri sebe, stále ho opatrujem, stále sa naňho pozerám. Pri pohľade naň mi ide v hlave celá sezóna, ako sa mi striedali emócie." Pocity celkovej víťazky prestížneho seriálu sa menili ešte aj cez víkend po tom, ako sa primiešala kvapka horkosti v podobe neúspešnej obhajoby malého glóbusu za slalom: "Pocity už sú samozrejme lepšie, v sobotu to bolo narýchlo, bola som rada aj smutná, ale postupom času som si uvedomila, že predsezónny cieľ bol veľký glóbus a ten sme dosiahli. Je to oveľa viac ako malý glóbus. Každým dňom mi dochádza, čo som práve dokázala."
Slovenke k tomu "museli" zablahoželať aj súperky z lyžiarsky vyspelejších krajín: "Samozrejme, že nie v prvej chvíli, asi sa z toho museli vyspať. V nedeľu mi však už všetci gratulovali a myslím si, že tie gratulácie boli úprimné. Vidia, v akých podmienkach fungujeme, že nemám za sebou nikoho, kto by bojoval za môj tím. Ďalšie tímy majú desať ľudí navyše, ktorí riešia organizačné veci. Možno o to boli tie gratulácie úprimnejšie. Možno, keby sme desať rokov dozadu povedali, že vyhrám veľký glóbus, všetci, asi aj ja, by sme si mysleli, že to je nemožné. Nie je to výsledok jedného roka, ale celoživotný."
Dlhodobé úsilie zavŕšila Vlhová jedinečným ročníkom SP, v ktorom na ceste za veľkým glóbusom absolvovala všetkých 31 pretekov. "Sezóna bola naozaj dlhá, začiatok bol úžasný, no športovec nikdy nemôže byť stále na vrchole. Prídu aj pády, mám okolo seba skvelý tím, najmä tréner Livio Magoni má skúsenosti, aké je bojovať o celkové víťazstvo. Keď som prežívala ťažké dni, povedal mi, že aj keď nebudem jazdiť dobre, mám bojovať do konca a zbierať čo i len po bode, nevynechávať žiadne súťaže. Nikto z nášho tímu, ani ja som si nepredstavovala, že to bude také náročné. Veľakrát som plakala, že to nedokážem. Som však bojovník, bojovala som do konca a tu je výsledok. Držali sme celý tím pokope," zdôraznila Slovenka.
V tíme nastanú určité zmeny, ale podľa jeho šéfa Igora Vlhu budú iba "kozmetické". Talian Magoni ako hlavný tréner má platnú zmluvu ešte na rok. Čo sa však v nasledujúcej zime rozhodne zmení, bude hlavný cieľ. Vlhová sa nezameria na obhajobu veľkého glóbusu, priority nasmeruje na zimné olympijské hry v Pekingu: "Musím poľaviť, lebo keby som mala ísť opäť takúto sezónu, už je tam tenká hranica. Obetovala som môj osobný život, mala som v očiach jediný cieľ, trénovala som najviac, ako som mohla. Možno raz sa ešte o veľký glóbus pokúsim, ale teraz je priskoro o tom hovoriť. Určite nepôjdem celý program, sústredím sa na technické disciplíny, možno nejaký superobrovský slalom, možno aj zjazd. Určite ďalšia sezóna nebude ako táto."