Od toho momentu sa od nej už ani na okamih neodtrhol. Platilo to až do 1. marca tohto roku, keď obaja podľahli koronavírusu, ležiac bok po boku v spoločnej miestnosti. Najskôr zomrela Esther a po 15 minútach ju nasledoval aj Bill. Celoživotná reklama na čistú lásku sa skončila tak ako raz každý ľudský život.
Spôsob odchodu Billa a Esther z tohto sveta bol však v čomsi nádherný. Tvrdí to Sarah Milewski, ich jediná dcéra, ktorú si ako dvojroćnú adoptovali v 60. rokoch z detského domova.„Je nesmierne dojímavé a jednoducho úžasné vedieť, že odišli spoločne,“ hovorí Sarah. So svojimi rodičmi sa už, bohužiaľ, nestihla rozlúčiť tak, ako by si priala. Keď ich bola naposledy navštíviť, mohla sa na nich pozerať len cez plexisklo a komunikovať len cez mikrofón. Ani na to už jej rodičia nemali silu. Sarah s dojatím opisuje, ako im videla v tvári, že by jej radi odpovedali, no zdravotný stav im to už nedovolil.
Koronavírusom sa nakazili vo februári, a to aj napriek tomu, že svedomito dodržiavali všetky opatrenia. Nakaziť sa mohli po tom, čo Bill začal sporadicky vychádzať z domu. Jednoducho už nevydržal vysedávať celé dni na gauči. Sarah si vyčíta aj to, že bola svojich rodičov vo februári navštíviť. Ochoreli totiž hneď po tom.
To, čo už Sarah ani jej adoptívnym rodičom nikto nevezme, bolo takmer sedem dekád spoločného života. „Boli stále, stále len spolu. Boli úplne zosynchronizovaní,“ hovorí Sarah. Ich život bol podľa nej sériou nikdy sa nekončiacich dobrodružstiev. Či už počas ich spoločného misijného pôsobenia na Jamajke alebo v Libanone, odkiaľ za dramatických okolností ušli pred občianskou vojnou. O pár dní by oslávili 67. výročie svadby.