Po ústupe pandémie stúpne ekonomika v roku 2022 o 6,3 % aj vďaka prostriedkom z plánu obnovy. V roku 2023 bude ekonomika podporená aj vďaka dočerpaniu EÚ fondov. Informovalo o tom Ministerstvo financií (MF) SR.
"Nová makroekonomická prognóza Inštitútu finančnej politiky zapracováva druhú vlnu pandémie, ktorá zatlačí na ekonomický rast v tomto roku. Ten by mal dosiahnuť 3,3 %. Tým hlavným dôvodom je, že vidíme pokles maloobchodných tržieb na začiatku roka, čo sa odrazí aj na nižšej spotrebe domácností," priblížil analytik IFP Branislav Žúdel vo videu na sociálnej sieti. Miernejší ekonomicky rast hrubého domáceho produktu (HDP) očakáva rezort financií z dôvodu, že veľkú časť straty z prvej vlny pandémie slovenská ekonomika dobehla už v minulom roku. Ďalším dôvodom je druhá vlna pandémie.
"Za poklesom je nižšia spotreba domácnosti. Hnacím motorom ekonomického rastu bude čistý export. Spotreba domácnosti bude, naopak, pod tlakom. Podporným faktorom pre domáci dopyt je aj vyššia vládna podpora," konštatuje MF. Zahraničný dopyt zároveň zostáva odolný a darí sa najmä automobilovej výrobe. V dôsledku nepriaznivej pandemickej situácie zaostávajú služby a stavebníctvo. Trh práce ostáva v roku 2021 stabilný.
Druhá vlna pandémie sa podľa rezortu financií dotkne zamestnanosti výrazne menej ako prvá. MF očakáva, že začiatkom roka mierne klesne zamestnanosť, najmä v službách a stavebníctve. "Predpokladáme, že k oživeniu na trhu práce príde už v druhom polroku vďaka zlepšeniu pandemickej situácie, uvoľňovaniu protiepidemických obmedzení spolu s postupujúcou vakcináciou," ozrejmil rezort. V roku 2022 príde do ekonomiky silnejší impulz v podobe investícií z plánu obnovy, čo podľa MF prispeje k obnove a tvorbe nových pracovných miest. Vďaka čerpaniu prostriedkov z plánu obnovy očakávajú analytici IFP v roku 2022 rast slovenskej ekonomiky na úrovni 6,3 %.
Po ústupe pandémie predpokladá rezort financií obnovenie spotrebiteľskej dôvery a s ňou aj rast domáceho dopytu. "Pokles ekonomickej neistoty zvýši súkromné investície. K tým sa pridajú aj vládne investície v predpokladanom objeme viac než 1 miliardy eur. Tie budú podporovať ekonomiku až do roku 2026 celkovou sumou 6,1 miliardy eur. V roku 2023 podporí ekonomiku aj čerpanie EÚ fondov," dodalo MF. Rizikom vývoja sú podľa Žúdela logistické problémy pri vakcinácii a prípadný príchod ďalšej vlny pandémie. "Na druhej strane pozitíva a benefity môžu priniesť stimulačné balíčky zo Spojených štátov amerických, ale aj z Európskej únie," doplnil.
