Pokles záväzkov dlžníkov ukazujú analýzy spoločnosti Kruk Česká a Slovenská republika, ktorá sa zameriava na správu pohľadávok finančných ústavov a korporátnych zákazníkov.
Najviac Slovákov s dlhmi podľa jej štatistík pochádza z Košického kraja (16 % dlžníkov s priemerným dlhom 2 300 eur), a Nitrianskeho kraja (16 % dlžníkov s priemerným dlhom 2 400 eur). Z Bratislavského kraja pochádza necelých 10 % dlžníkov, ale ich priemerný dlh 3 100 eur je zároveň najvyšší. Najmenej dlžníkov má Žilinský kraj (viac než 8 % s priemerným dlhom 2 300 eur).
"Napriek ťažkostiam, do ktorých sa veľa rodín v minulom roku dostalo pod vplyvom pandémie nového koronavírusu, vidíme pozitívny trend pozvoľného znižovania zadlženosti," uvádza generálna riaditeľka Kruk Jaroslava Palendalová. Podľa nej sa koncom marca minulého roka začal u ľudí prejavovať veľký strach nielen o vlastné zdravie a zdravie ich blízkych, ale aj strach zo straty zamestnania.
Slováci majú finančné záväzky predovšetkým v produktívnom veku. Takmer 29 % slovenských dlžníkov je vo veku 35 až 44 rokov a ich priemerný dlh predstavuje necelých 2 700 eur. Veková kategória 45 až 54 rokov reprezentuje takmer 28 % dlžníkov s priemerným dlhom viac než 2 600 eur. Necelé 1 % dlžníkov, s priemerným dlhom 1 200 eur, spadá do vekovej kategórie 18 až 24 rokov. Približne 13 % dlžníkov je vo veku viac než 65 rokov, priemerne dlžia takmer 1 700 eur.
"Z našej analýzy tiež vyplýva, že viac než polovica dlžníkov svoje záväzky ešte ani nezačala splácať. Aj keď dlžník z nejakého dôvodu nemôže aktuálne splácať, je nutné, aby kontaktoval veriteľa, vysvetlil mu situáciu a spoločne našli postup, ako ju budú riešiť. Súčasne opakovane narážame na kumuláciu dlhov, takmer desatina dlžníkov má viac než jeden dlh," dodáva Palendalová.