Dôvodom má byť zmena dodávok vakcín, ktoré sa v Európskej únii po novom neprideľujú podľa počtu obyvateľov. Viac ich dostanú tie krajiny, ktoré si ich najviac objednali.
Miroslav Lednár, ktorý zastupuje Pfizer na Slovensku, potvrdil, že sme si pri druhom a treťom balíku neuplatnili maximum očkovacích látok, ktoré sme mohli získať. Celkovo sme mohli objednať 7,2 milióna dávok Pfizeru, no objednali sme necelú polovicu a teraz dodatočne rokujeme o druhej polovici. Štátna tajomníčka rezortu zdravotníctva Jana Ježíková tvrdila, že sme sa spoliehali na iné vakcíny.
„Teraz už vie byť každý generál a tvrdiť, že sme nekúpili niečo, čo sme mohli vtedy, keď sme mali zakontrahované milióny,“ skonštatovala. Teraz to vyzerá tak, že na neobjednané vakcíny tvrdo doplatíme. Od apríla sa totiž menia pravidlá ich distribúcie a už sa nebudú rozdeľovať medzi krajiny EÚ podľa počtu obyvateľov, ale viac ich dostanú tie krajiny, ktoré si ich objednali najviac.
Podľa portálu Euractiv a Hospodářskych novin sa môže stať, že Slovensko bude do júna na chvoste Únie, čo sa týka zaočkovaných obyvateľov. Konkrétne by sa nám malo podariť zavakcinovať len 39 % ľudí. Horšie by dopadli už len Chorvátsko a Bulharsko. „Prvý kvartál sa dodával len z prvej objednávky, od apríla sa zohľadňuje, že nie všetky krajiny si objednali maximum vakcín, ktoré mohli,“ potvrdil Miroslav Lednár z Pfizeru pre Nový Čas.
Viaceré krajiny, vrátane Rakúska, Chorvátska, Česka či Slovinska, ktorým sa nový kľúč rozdeľovania vakcín nepozdáva, sa už mali obrátiť na Európsku komisiu, aby sa opäť vrátila k systému postavenom na počte obyvateľov. Ďalšie krajiny však argumentujú tým, že tieto štáty sa vo svojom vakcinačnom mixe príliš spoľahli na výrobok firmy AstraZeneca, ktorá najviac brzdí dodávky. Túto vakcínu štáty volili aj pre výrazne lepšiu cenu či ľahšiu distribúciu.
Ministerstvo zdravotníctva odkazuje, že časť 100-miliónového kontraktu, čiže štvrtý balík vakcín od Pfizeru, je stále otvorená. „Slovensko v rámci rokovaní požaduje/bojuje o navýšenie počtu dávok vakcín v mesiacoch apríl až jún. Kým však rokovania nie sú uzatvorené, nie je voči našim európskym partnerom korektné poskytovať bližšie informácie,“ povedala hovorkyňa Zuzana Eliášová.
Otázne teraz zostáva aj to, či a kedy začneme očkovať aj neschválenou ruskou vakcínou Sputnik V, ktorej máme na sklade 200 000 kusov. Tento týždeň by malo prísť stanovisko ŠÚKL, ktoré by malo diskusiu posunúť ďalej. Ministerstvo paradoxne nákup ruskej vakcíny obhajovalo tým, že schválené vakcíny nedodávajú tak, ako sme predpokladali. Donedávna pritom nebolo známe, že Krajčí nevyužil možnosť plných objednávok zaregistrovanej vakcíny, ktorá chodí v pravidelných intervaloch, čo môže negatívne ovplyvniť celkovú zaočkovanosť Slovákov v porovnaní s inými krajinami EÚ.