Tím z nemocnice Northwestern Memorial Hospital v Chicagu mapoval neurologické symptómy desiatok ľudí z rôznych kútov Spojených štátov, u ktorých je podozrenie na syndróm označovaný ako dlhý covid. "Mali mierny covid. Potom prišli vážne príznaky," zhŕňa v titulku článku denník The New York Times (NYT) osud týchto pacientov.
Nová analýza zverejnená v odbornom časopise The Annals of Clinical and Translational Neurology podľa neho utvrdzuje rodiaci sa konsenzus, že pre časť nakazených môžu byť dlhodobé ťažkosti po infekcii koronavírusom horšie ako prvotný zápas s covid-19. Zároveň naznačuje, že "dlhý covid" môže zahŕňať mnohé príznaky nad rámec horúčky či únavy.
NYT túto myšlienku rozvíja na príklade 25-ročnej Samar Khan, ktorá bola jedným zo stovky účastníkov chicagskej štúdie. Pracovníčka finančného sektora na jeseň bez vážnejších problémov prekonala covid-19, o niekoľko týždňov neskôr ju však začala trápiť "čudesná konštelácia symptómov". Pozostávala zo zahmleného videnia, pískania v ušiach, trasu v rukách aj nohe a "naozaj intenzívnej mozgovej hmly". Posledný menovaný bod, pod ktorý sa zahŕňajú problémy s pamäťou či koncentráciou, vyšiel z novo publikované analýzy ako najčastejší problém medzi pacientmi nemocnice Northwestern Memorial Hospital.
"Zahmlenie" mysle má zažívať až 81 percent zo zmapovanej skupiny. U väčšiny sa tiež objavovali bolesti hlavy, necitlivosť alebo triaška v končatinách, svalové bolesti a problémy s čuchom a chuťou. Aspoň štyri neurologické problémy pociťovalo 85 percent účastníkov štúdie. Správy o takýchto problémoch ľudí, ktorí prekonali covid-19 bez nutnosti hospitalizácie, sa objavujú už niekoľko mesiacov, stále však ide o pomerne neprebádaný fenomén s radom otáznikov.
Objasnená nie je ani spojitosť medzi neurologickými príznakmi a koronavírusovou infekciou, niektorí experti sa však domnievajú, že môžu vychádzať z reakcie imunitného systému, ktorá vyvoláva v tele zápaly. Tie údajne môžu zasiahnuť aj mozog, pričom v závislosti na miestu zápalu nasleduje narušenia tej či onej funkcie. S rastúcim záujmom o "dlhý covid" prichádza aj varovanie, aby sa k téme pristupovalo o niečo obozretnejšie.
"Tieto správy sú znepokojujúce, zároveň ale mám obavu, že naratív okolo nového chronického ochorenia spôsobeného miernou infekciou vírusom SARS-CoV-2 začína predbiehať dôkazy," napísal tento týždeň na zdravotníckom webe statnews.com pľúcny lekár a výskumník pôsobiaci na Harvardovej univerzite Adam Gaffney. Vo svojom článku upozorňuje na to, že v štúdiách na danú tému bývajú zahrnutí aj ľudia, u ktorých nákaza koronavírusom nebola laboratórne potvrdená. Tiež poznamenáva, že príznaky ako únava, bolesti hlavy, zhoršenie mentálnych schopností alebo problémy so spánkom sú "prekvapivo bežné" v celej populácii, pričom spadajú do podmienok diagnózy depresie.
"Fyzické utrpenie je bohužiaľ v našej spoločnosti rozšírené," píše Gaffney s tým, že v tejto dobe "neuveriteľných tráum, smútku a útrap" možno očakávať všeobecnejší rozmach fyzických i mentálnych ťažkostí. Ani stovka pacientov z analýzy nemocnice Northwestern Memorial Hospital nepozostáva len z ľudí s pozitívnym testom na koronavírus. Takých je v nej 50, druhá polovica mala zažiť kombináciu symptómov zodpovedajúce covidu-19, diagnóza sa ale u týchto ľudí nepotvrdila kvôli horšiemu prístupu k testom v prvých mesiacoch pandémie.
Mnohí účastníci štúdie sa podľa NYT s vyššie popísanými príznakmi stretávajú mesiace, počas ktorých môže ich intenzita kolísať. "Niektorí ľudia sú po dvoch mesiacoch z 95 percent uzdravení, zatiaľ čo niektorí sú po deviatich mesiacoch len z desiatich percent uzdravení," zhrnul Igor Koralnik, ktorý v chicagskej nemocnici vedie oddelenie špecializujúce sa na neurologické javy spájané s covidem-19. Každý mesiac klinika naberie desiatky nových pacientov, píše NYT.
