Ide o nižší odhad, ako prezentovala začiatkom roka. Informovala o tom Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (KRRZ). "Príčinou je nestabilizovaná epidemiologická situácia u nás a našich obchodných partnerov v Európe. V prvom polroku bude slovenská ekonomika blízko stagnácie, pričom v prvom štvrťroku očakávame medzikvartálny pokles hrubého domáceho produktu (HDP) o -2,8 %, predovšetkým v dôsledku poklesu domáceho dopytu, v druhom štvrťroku očakávame len mierny medzikvartálny rast o 0,8 % HDP," spresnila rada.
Na predkrízovú úroveň sa ekonomika podľa RRZ dostane až v závere tohto roka, prudký rast ekonomickej aktivity čaká až budúci rok. "Výrazný impulz dá ekonomike čerpanie zdrojov z EÚ (eurofondy, Plán obnovy a odolnosti), v prognóze rátame tiež s pokračujúcou silnou exportnou výkonnosťou napriek čiastočnému domácemu lockdownu, ktorá zároveň prekrýva nedostatočnú výkonnosť domácich služieb. Aktuálne nie je potrebné zastavenie výroby priemyslu (tzv. tvrdý lockdown), naopak, očakávame postupné otváranie služieb od mája 2021," upozornila RRZ. "Vzhľadom na doznenie krízy a obrat v raste v budúcom roku podporený EÚ fondmi vrátane Fondu obnovy naďalej odporúčame pokračovať v roku 2022 konsolidáciou na úrovni aspoň 0,5 % HDP a v roku 2023 aspoň na úrovni 1 % HDP. To by umožnilo dosiahnuť štrukturálny deficit blízky 3 % HDP v roku 2023, ktorý by mal zastabilizovať vývoj dlhu," uviedla rada.
K stabilizácii podľa RRZ postupne prispieva pokračujúce očkovanie. "Realisticky možno očakávať v priebehu leta dosiahnutie 60 % zaočkovanosti, minimálnej predpokladanej úrovne pre potlačenie plošného šírenia vírusu pri zrušených obmedzeniach. Priaznivé vyhliadky rastu, najmä pri efektívnom využití dostupných EÚ zdrojov, vytvárajú predpoklady pre konsolidáciu verejných financií od roku 2022 bez toho, aby to škodlivo pôsobilo na ekonomické oživenie," uviedla rada.
"Aktuálne evidujeme silný nárast dlhodobej nezamestnanosti, priama pomoc ohrozených domácností je aktuálne v porovnaní s ostatnými krajinami menšia, odhaduje priamu pomoc za roky 2020 až 2021 na úrovni 3 % HDP voči priemeru EÚ na úrovni 7 % HDP. Fiškálna politika by sa mala sústrediť na zabránenie znižovania kapacít v postihnutých službách a podporné opatrenia by mali smerovať najmä k nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva v týchto sektoroch," zdôraznila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
KRRZ aktualizovala svoju makroekonomickú prognózu s cieľom vyhodnotiť realistickosť prognózy Ministerstva financií (MF) SR a IFP. "Napriek menším číselným rozdielom je celkový pohľad na vývoj ekonomického prostredia podobný. Voči odhadu IFP, vyšší odhad rastu v tomto roku KRRZ je čiastočne kompenzovaný nižším rastom v budúcom roku. KRRZ preto hodnotí prognózu MF SR ako realistickú," uviedla rada.
Slovenská ekonomika stúpne v roku 2021 o 3,3 %. Vyplýva to z najnovšej makroprognózy Inštitútu finančnej politiky (IFP), o ktorej informovalo v stredu (24. 3.) MF SR. Druhá vlna prinesie nižšie straty, export ostane stabilný. Stabilný ostáva aj trh práce, v druhej polovici roka by už mal tvoriť aj nové pracovné miesta. Po ústupe pandémie stúpne ekonomika v roku 2022 o 6,3 % aj vďaka prostriedkom z plánu obnovy. V roku 2023 bude ekonomika podporená aj vďaka dočerpaniu EÚ fondov.
