Ako prezrádza Erik Kližan z Bojnického zámku, po prestavbe na prelome 19. a 20. storočia sa mučiareň, miesto bolesti a utrpenia, k takmer rozprávkovému zámku akosi nehodila, a tak zanikla. „Dnes je už ťažké určiť miesto, kde sa nachádzala,“ hovorí archivár z Bojnického zámku a dodáva. „Jedným z možných miest mohol byť podzemný priestor pod Stĺpovou sieňou. Vedú doň pevné drevené dvere, pri ktorých stál panský dráb (stážnik).
Podzemné miestnosti nemajú žiadne okná, iba vetracie šachty. O dávnom využití tohto miesta svedčia aj nápisy na stenách. Tri letopočty - 1774, 1790, 1804 a niekoľko zrejme iniciál väznených ľudí (I.S., A.B., I.B.) pripomínajúcich zabudnutú kapitolu dejín Bojnického zámku,“ pokračuje E. Kližan.
O hradnej mučiarni existuje nepriama zmienka zo známej vzbury prievidzských žien z roku 1771. „Ženy, ktoré sa vzbúrili proti neprávosti bojnického panstva, a s nimi i niekoľko sympatizujúcich mužov, boli po potlačení vzbury potrestané palicovaním. No skôr, ako k rozsudku došlo, boli pochytané a ich priznanie bolo získané aj násilnou cestou.“
Trest 40 až 60 rán korbáčom mal byť podľa Kližana zároveň výstrahou ostatným. „Keď boli v marci 1848 vyhlásené zákony rušiace poddanstvo, úloha bojnickej hradnej mučiarne či hladomorne sa skončila. Neskôr úplne zanikla,“ uzatvára historku o desivej hradnej mučiarni E. Križan.
Pikošky o zámku
- Zámok je postavený na travertínovej skale a tvorí ho vnútorný a vonkajší hrad s tromi nádvoriami.
- V päťdesiatych rokoch bola pod ním objavená jaskyňa.
- V roku 1970 ho vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.
- Dnes je súčasťou Slovenského národného múzea.
