Definovala ho chaotická komunikácia opatrení, najmä pri otváraní škôl pre končiace ročníky, a žiadne poučenie z viac ako ročného fungovania školstva počas pandémie. Uviedol to člen predsedníctva KDH a odborník na školstvo Martin Šmilňák.
„Poučením z minulého roka malo ministerstvo zrealizovať záverečné skúšky a maturity v čo najrozumnejšej miere. Školy a študenti boli dobre pripravení, no prevládla snaha získať hlasy prvovoličov pred zodpovednou prácou a odhodlaním nájsť také opatrenia, aby skúšky mohli prebehnúť s ohľadom na zdravie študentov,“ hovorí Šmilňák.
Financovanie slovenského školstva hodnotí ako neprehľadné, a to vstupom viacerých inštitúcií do procesu odmeňovania od samospráv, krajov až po viacero ministerstiev, čo bola agenda, ktorú exminister nestihol dotiahnuť. ,,Je smutné, že časť žiakov, nielen z marginalizovaných skupín, sa vzdelávala minimálne. Deti vo veku šesť až osem rokov nevedia čítať a písať, niektoré to už zabudli, prípadne sú zapísané v škole, no nikdy v nej neboli,“ hodnotí Šmilňák.
Na ďalší problém upozorňuje predseda konzília KDH Peter Belinský: ,,Spolu s exministrom hospodárstva Richardom Sulíkom v kľúčovom sektore biomedicíny nezabezpečil Branislav Gröhling v oblasti diagnostiky a vývoja vakcín dostatočnú podporu, pričom táto oblasť môže výrazne pomôcť slovenskému priemyslu do budúcna.“ Ide o neefektívnu pomoc pre vedeckých pracovníkov v súkromnom sektore, ktorí prispievajú k technologickému rozvoju v spoločnosti na celosvetovej úrovni.
