Bývalý brankár Slovana, Trnavy, Petržalky či Rimavskej Soboty skončil s futbalom relatívne skoro pre problémy s chrbticou. „Bolo to počas pôsobenia v izraelskom Ashdode, keď si lekári nevedeli so mnou rady. V dnešnej dobe by ma asi dali do poriadku,“ spomína na koniec kariéry gólman, ktorý odchytal za Slovan posledný federálny ligový zápas. „Bolo to vo Vítkoviciach, remizovali sme 2:2 a oba góly dal Peter Dubovský,“ zalovil v pamäti Juraj.
V ďalšej sezóne získal so Slovanom prvý slovenský majstrovský titul, čo je jeho najväčší futbalový úspech. Po skončení brankárskej kariéry sa dal na trénovanie, keď v Slovane niekoľko rokov viedol mládežníckych gólmanov. „A potom som si povedal, že sa chcem naučiť reč a išiel som študovať do Anglicka. Začiatky boli ťažké. Robil som v bare, aby som prišiel do kontaktu s domácimi. Keď už som ovládal jazyk, urobil som si rôzne kurzy a nadstavby a začal som sa venovať trénovaniu.
Postupne som prešiel menším londýnskym klubom, potom som viedol ženy Tottenhamu, bol som dva roky v Sydney, v akadémii AC Miláno aj vo Vancouveri. Organizoval som brankárske semináre a tak rôzne. Už si všetko ani nepamätám,“ usmieva sa slovenský svetobežník. S pribúdajúcimi rokmi sa predsa len usadil a už osem rokov má v prestížnej škole na starosti športovú prípravu žiakov. „O kvalite školy napovedá fakt, že do nej chodil aj Daniel Radcliffe, predstaviteľ Harryho Pottera. Uvidím, ako dlho tu ešte vydržím, pretože uvažujem aj nad návratom domov,“ dodal Juraj.
