"Profesionálna armáda sa riadi medzinárodnými štandardmi správania a má ochraňovať ľud, ktorému slúži, nie mu ubližovať... Vyzývame mjanmarské ozbrojené sily, aby ukončili násilie a začali pracovať na obnove rešpektu a dôveryhodnosti, ktoré stratili v očiach mjanmarského ľudu pre svoje konanie," uvádza sa v spoločnom stanovisku dvanástich krajín.
Okrem predstaviteľov Spojených štátov, Spojeného kráľovstva, Japonska a Austrálie sa pod stanovisko podpísali aj Kanada, Dánsko, Grécko, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Nový Zéland a Južná Kórea.
Mjanmarské bezpečnostné sily zabili v sobotu viac ako 100 ľudí pri dosiaľ zrejme najkrvavejšom zákroku voči protestom, ktoré v krajine prebiehajú aj dva mesiace po vojenskom prevrate. Nová vlna násilia prišla v deň, keď vodca vládnucej junty vyhlásil, že armáda bude chrániť občanov a usiluje sa o demokraciu.
Generáli v sobotu oslavovali národný Deň ozbrojených síl a štátne médiá už vopred obyvateľov varovali, že účasťou na protestoch "sa vystavujú nebezpečenstvu, že ich strely zasiahnu do hlavy a chrbta".
Desaťtisíce ľudí však znova vyšli do ulíc v mnohých častiach krajiny, aby opätovne žiadali odovzdanie moci civilnej vláde de facto premiérky Aun Schan Su Ťij, ktorú armáda zosadila 1. februára, odkedy ju spolu s ďalšími predstaviteľmi zadržiava. Spravodajský portál Myanmar Now uviedol, že počas dňa bolo zabitých viac ako 90 ľudí v 40 mestách.
Násilie sa rýchlo stretlo s medzinárodným odsúdením, keď viaceré diplomatické zastupiteľstvá v Mjanmarsku vydali vyhlásenia, v ktorých spomínajú sobotňajšie zabíjanie civilistov vrátane detí.
Súčasný vodca junty Min Aun Hlain sa v sobotňajšom televíznom prejave priamo nezmienil o protestoch. Vo vystúpení pred tisícami vojakov na prehliadke v hlavnom meste Nepjito hovoril len o "terorizme, ktorý môže škodiť pokoju a bezpečnosti štátu".
Líder junty tiež obvinil vládu Su Ťij z toho, že nevyšetrovala nezrovnalosti pri posledných voľbách v krajine v novembri minulého roka, ktorými armáda odôvodnila prevzatie moci. Bez časového spresnenia zopakoval, že vojenská vláda zorganizuje "slobodné a čestné voľby" a následne odovzdá moc.
