Zo zbúraného umeleckého diela však zostal v šoku riaditeľ Slovenského centra dizajnu Maroš Schmidt, ktorý sa o dielo viackrát v minulosti zaujímal. „Podarilo sa nám nájsť dedičku autorských práv pána Bilkoviča, ktorý zomrel v roku 1995. Ide o jeho manželku Ľudmilu, ktorá žije v Bratislave a nikto ju nekontaktoval. Je to veľmi kľúčové na to, aby sme mohli podniknúť právne kroky. Pani Bilkovičová je naozaj smutná, že musela po smrti manžela vidieť, ako búrajú sochy a akým spôsobom po nej jazdia bagrami,“ prezradil s tým, že NDS po celý čas tvrdila, že dielo bude zachované alebo premiestnené.
Schmidt hovorí, že NDS ich vôbec neupovedomila o tom, čo sa s objektom bude diať. V minulosti oň pritom prejavovali záujem. „Máme sieť spolupracujúcich organizácií, ktoré sú ochotné prevziať takéto prvky, aby ich zachránili. Záujem o tieto diela má Nová Cvernovka, ktorá podľa mojich informácií bude robiť repliku jedného z nich,“ konkretizuje Schmidt a ako príklad uvádza šesťtonovú sochu ČSAD, ktorú v minulosti previezol súkromný developer na vlastné náklady zo stanice Nivy práve do Novej Cvernovky.
Arogancia a nekultúrnosť
Zbúranie ikonického objektu rozhorčilo aj rektorku Vysokej školy výtvarných umení (VŠVÚ) v Bratislave Bohunku Koklesovú. „Považujem to ako rektorka VŠVU za hulvátsky a necivilizovaný spôsob likvidácie umeleckého diela. Na škole máme oddelenie reštaurovania - neviem o tom, že by si od nás niekto žiadal expertízu na presun diela. Ak by sa pri prevoze dielo poškodilo, dalo by sa zreštaurovať. Mohlo byť reinštalované do parku alebo na nábrežia Dunaja. Odstránenie diela neznamená jeho fyzickú likvidáciu. Primitívnosť, nekultúrnosť a arogancia - to je dnes NDS,“ nešetrila kritikou Koklesová na sociálnej sieti.
Schmidt hovorí, že plánuje zachrániť aspoň torzo objektu na ukážku toho, ako sa správame k našej kultúre, histórii, dizajnu. Nový Čas sa NDS pýtal, či pred likvidáciou konktaktovali umelecké inštitúcie či dedičku autorských práv. Do uzávierky sa však nevyjadrili.
