Pre agentúru SITA to povedal politológ Tomáš Dvorský z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach s tým, že náležitosti o demisii a vymenovaní vlády upravuje Ústava SR. Zákony a náležité procesy tiež vyplývajú z istých ústavných zvyklostí. Prezidentka následne určí vybranú osobu poverením o zostavení novej vlády. Ako vysvetlil Dvorský, podľa zvyklosti by malo ísť o osobu, ktorá dokáže pre nový kabinet zabezpečiť minimálne 76 hlasov poslancov Národnej rady SR (NR SR), ktoré sú potrebné pre schválenie programového vyhlásenia a vyslovenie dôvery novej vláde.
„Ak poverená osoba dokáže zabezpečiť politickú podporu pre svoj kabinet, prezidentka ju vymenuje do pozície predsedu vlády a spolu s ňou aj ostatných členov vlády. Máme však precedens, keď prezident Andrej Kiska odmietol menovať navrhovaného člena vlády. Takýto krok by teoreticky mohla aplikovať aj prezidentka Zuzana Čaputová, a to aj pri návrhu Igora Matoviča (OĽaNO) za člena budúcej vlády na pozícii ministra financií," podotkol.
Politológ doplnil, že následne je vláda povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred NR SR so svojím programovým vyhlásením a požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Prezidentka môže zostavením vlády poveriť aj osobu z nestraníckeho prostredia. „V takomto prípade by išlo o takzvanú úradnícku vládu, aj keď tento pojem Ústava SR nepozná. Na takýto kabinet sa vzťahuje rovnaké pravidlo o povinnosti schválenia programového vyhlásenia a vyslovenia dôvery parlamentom do 30 dní," dodal.
Dvorský ozrejmil, že ak NR SR neschváli predložené programové vyhlásenie vlády a zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery, prezidentka vládu odvolá. „Ak NR SR do šiestich mesiacov neschváli predložené programové vyhlásenie vlády, prezidentka môže dokonca parlament rozpustiť. Vláda je za výkon svojej funkcie stále zodpovedná parlamentu, ktorý jej môže vysloviť nedôveru prakticky kedykoľvek. Prezidentka je v prípade vyslovenia nedôvery povinná vládu odvolať. Proces kreovania novej vlády tak prebieha takpovediac na polceste medzi parlamentom a prezidentkou," vysvetlil.
Aktuálny parlament disponuje mandátom do roku 2024. Politológ podčiarkol, že ak by sa nezrodila politická dohoda o podpore pre novú vládu, NR SR môže 90 hlasmi zahlasovať za predčasné ukončenie svojho volebného obdobia a nové voľby tak, ako to bolo v roku 2011. „Tým by sa celý proces dostal k zdroju moci, ktorým je v demokracii občan samotný," uzavrel.