Boj s následkami zákerného koronavírusu prehral takmer po troch mesiacoch. S ochorením zápasil statočne a v istom momente sa zdalo, že to najhoršie už má za sebou. Bohužiaľ, obetavý lekár, ktorý nebol zástancom očkovania proti covidu, mu napokon podľahol. Smúti za ním nielen jeho životná láska, ale aj mama Mária (66) a dcérka Rebeka. Tá oslávi na začiatku apríla prvé narodeniny. Jej tatinko pri tom už nebude...
Bol vždy plný života, smiechu a elánu, jeho telo však boj so zákernou koronou nezvládlo. Ortopéd Peter Lukáč († 38) sa už nikdy nevráti medzi kolegov, už nikdy neobjíme manželku, nezoberie na ruky dcérku... Vo štvrtok 25. marca svoj boj o život prehral. Podľa slov milovanej manželky nebol priaznivcom očkovania.
„Nebol jeho zástancom, ale aj keby zmenil názor, na situácii by to nebolo nič zmenilo, nestihol by sa dať zaočkovať, lebo ochorel,“ priznáva Veronika (36). Tá sa vracia k spomienkam na posledné sviatky s milovaným mužom.
„Cez Vianoce si zobral dovolenku, chcel byť s rodinou, najmä si užiť prvé sviatky s dcérkou. Ale keď ho volali pacienti, nedokázal povedať nie, nikdy k nim nebol ľahostajný. Na začiatku januára mal už teploty, antigénový test bol však negatívny. Až PCR odhalil asi o týždeň, že má covid,“ opisuje začiatok ochorenia. To už Petra hospitalizovali v nemocnici v Topoľčanoch.
Posledné narodeniny
„Mal vysoké teploty, bol unavený a slabý. O dva dni po hospitalizácii skončil na ARO, to bolo 12. januára. Napriek odbornej starostlivosti a ľudskému prístupu, za čo som nesmierne vďačná, sa manželov stav zhoršoval a musel byť napojený na pľúcnu ventiláciu a na mimotelové okysličovanie krvi. Previezli ho do Bratislavy,“ tíško hovorí zničená Veronika. Po šiestich týždňoch ho úspešne odpojili od mimotelového okysličovania.
„Tešili sme sa aj malým úspechom, tento bol pre nás obrovský,“ prenesie sa do čias, keď ešte s nádejou pozerali všetci do budúcnosti. Všetko však bolo inak. „Začali sa pridružovať aj iné komplikácie na základe dlhej hospitalizácie, ktoré sa podarilo lekárom zvládnuť. Pridružili sa však ďalšie a ďalšie,“ dodáva. To netušila, že najhoršie ju ešte len čaká. „Nastal deň Peťových narodenín - 20. marca, keď som ani vo sne nedúfala, že ich strávim v nemocnici s ním. A to bol náš posledný spoločný deň. Od nasledujúceho dňa sa manželov stav rapídne zhoršoval a o štyri dni mi doktorka oznámila tú najsmutnejšiu správu v mojom živote, že ma manžel navždy opustil,“ plače Veronika.
Chvíľu ostane hlboké ticho, potom sa na uplakanej tvári objaví úsmev plný lásky. „A ako si ho budeme všetci pamätať? Ako človeka, ktorý mal rád všetko... Mal rád život, užíval si ho naplno. Mal rád pohodu, smiech, dobré jedlo, bol vynikajúci kuchár, miloval wellness. Spoznali sme sa v práci, kde sme si padli hneď do oka. Po dvoch rokoch sme sa zobrali a po štyroch rokoch sa nám narodila najvytúženejšia dcérka, svetlo jeho života Rebeka, jeho Rebečka. Tak ju volával. Neskutočne ju miloval a ochraňoval,“ hovorí rozcítene Veronika.
A čo by chcela odkázať svojej láske do neba? „Nech nás ochraňuje. A sľubujem ti, že s tvojou Rebečkou na teba nikdy nezabudneme, vždy jej ťa budem pripomínať a rozprávať jej o tebe. Navždy zostaneš v našich srdiečkach. Milujeme ťa,“ vraví s plačom mladá vdova. Odkaz má pre jediného syna aj mama Mária (66). „Ako matka som nesmierne hrdá na svojho syna, na všetko, čo v živote dokázal, jeho lásku a pomoc, ktoré nám dával. Milujeme ho navždy,“ dodáva.
