Ale v polovici novembra, asi sedem mesiacov potom, čo ochorela, jej jedlo z donáškovej služby páchlo tak odporne, že ho vyhodila. Keď sa zastavila u kamarátky, ktorá práve varila, vybehla von a ovracala jej trávnik, napísal spravodajský server The New York Times.
"Prestala som kamkoľvek chodiť, dokonca aj do maminho domu alebo na večeru s priateľmi, pretože všetko od jedla po sviečky mi príšerne smrdí," povedala 35-ročná LaLiberteová. "Poškodzuje to všetky moje vzťahy."
To, čím trpí, sa odborne nazýva parosmia. Vône, ktoré boli doteraz príjemné - ako čerstvá káva alebo milovaná osoba - zrazu začnú byť nepríjemné až neznesiteľné. Spoločne so stratou čuchu, ide o symptóm, ktorý trápi časť ľudí po prekonaní covidu-19.
Presný počet ľudí trpiacich parosmiou nie je známy. Podľa nedávnej štúdie zažilo asi 47 percent ľudí nakazených koronavírusom zmeny čuchu a chuti - zhruba u polovice z nich sa jednalo o parosmiu. "To znamená, že ruža môže páchnuť ako výkaly," povedal doktor Richard Doty, riaditeľ čuchového a chuťového strediska pri Pensylvánskej univerzite. Dodal, že sa ľuďom ich čuch zvyčajne vráti v priebehu niekoľkých mesiacov.
Samantha zatiaľ nedokáže vystáť ani pach vlastného tela. Sprchovanie nepomôže - z vône sprchového gélu, kondicionéru a šampónu sa jej dvíha žalúdok. A čo horšie, rovnako nepríjemne jej začal páchnuť aj jej manžel, s ktorým je osem rokov. "Medzi nami momentálne nie je moc intimity," povedala. "A nie je to tým, že by sme nechceli."
"Je to oveľa väčší problém, než si ľudia myslia," uviedla doktorka Duika Burgesová Watsonová, ktorá sa tejto otázke venuje na univerzite v anglickom Newcastli. "Je to niečo, čo ovplyvňuje váš vzťah so sebou samými, s ostatnými, váš spoločenský život a intímne vzťahy."
Mnoho tých, ktorí trpia parosmiou, trápi strata bežných spoločenských zvyklostí, ako je zájsť si na večeru alebo pobozkať priateľa - zvlášť po uplynulom roku nútenej izolácie.
"Pre mňa je to prekliata bitka," povedala 25-ročná speváčka Kaylee Roseová z Nashvillu. Vystupuje v baroch a reštauráciách po celej krajine, a teraz je jej nepríjemné čo len vkročiť dovnútra. "Bola som v Arizone, vošla do reštaurácie a skoro som sa povracala," uviedla. Ale ešte horšie podľa nej je vyrovnať sa s reakciami ľudí, ktorí nechápu jej stav. "Moji priatelia mi neustále ponúkajú, aby som ochutnala ich jedlo, pretože si myslia, že preháňam," dodala s tým, že teraz sa radšej väčšine spoločenských akcií vyhýba, alebo na nich nič neje.
Niektorí ľudia trpiaci parosmiou vyhľadávajú skupiny rovnako trpiacich na facebooku, s ktorými môžu zdieľať svoje príbehy a vymieňať si rady. "Išla som k doktorovi a ten sa na mňa pozeral, akoby som bola blázon," zverila sa 36-ročná umelkyňa Jenny Bancherová z Floridy. "Až keď som sa pripojila ku skupine na facebooku, našla som ľudí, čo to berú vážne."
Sarah Govierová, anglická zdravotníčky, ktorá prekonala covid-19 a rozvinula sa u nej parosmia, vytvorila v lete podpornú skupinu Covid anosmia / parosmia. "V deň, keď som ju vytvorila, sa pripojilo šesť ľudí," povedala. "Do januára sme sa dostali na 10.000 členov. A teraz ich máme skoro 16.000."
Ďalšie facebooková skupina AbScent existovala už pred pandémiou, ale až po prepuknutí covidu-19 zaznamenala zvýšený záujem. "Hlásia sa k nám ľudia z celého sveta, z Južnej Ameriky, Strednej Ázie, ruského Ďalekého východu, z Filipín, Austrálie, Nového Zélandu, Juhoafrickej republiky, Indie a Kanady," uviedla zakladateľka AbScentu Chrissi Kellyová.
