Už druhú Veľkú noc budeme prežívať v období pandémie. Ako budú sviatky s obmedzeniami prebiehať u vás doma?
Som šťastná, že budeme opäť bez šibačov. (smiech) Vždy sa teším na Veľkú noc, lebo jar sa už krásne rozbieha, vonku je teplejšie a máme dom vyzdobený rôznymi veľkonočnými dekoráciami a vajíčkami. Budeme, samozrejme, uzavretí štyria doma v bubline. Roky predtým sme riešili, kam na sviatky odídeme, aby sme sa vyhli šibačom.
S dcérkou Valentínkou nemáte rady šibačov. Manžel a syn Christian vás však hádam vyšibú...
Jasné. Majú od nás dané prísne pokyny, že nás musia vždy vyšibať veľmi jemne, len preto, aby sme boli svieže, krásne a zdravé po zvyšok roka. No a vodička musí byť iba teplá.
Boli vaši chlapi zvyknutí pred koronou chodiť šibať babičky alebo kamarátky?
Vždy na Veľkú noc sme boli niekde mimo domu, tak nechodievali. Takú povinnú rodinnú jazdu však vždy absolvovali. Možno to u Kika ale príde vekom, keď bude chcieť s chalanmi chodiť šibať spolužiačky. Zatiaľ to nerieši.
Spomínali ste, že počas týchto sviatkov ste zvykli chodievať na dovolenky. Kam?
Chodievame väčšinou na štyri dni. Pamätám si, keď sme boli so známymi v Tatrách, a to bolo super. Hotel pre deti vymyslel hru, pri ktorej schovali vajíčka a deti ich potom hľadali. Aj Malorka počas Veľkej noci bola skvelá. Možno tieto sviatky preto tak neprežívam, lebo keď som bola malá, bývali sme vo Svätom Juri a do školy som chodila v Bratislave. Tým pádom ma spolužiaci nechodili šibať, bolo to pre nich ďaleko. Takže funkciu šibača zastal v podstate iba ocino. Ten zobral injekčnú striekačku, do ktorej nabral teplú vodu, a keď sme ešte spali, odokryl perinu a jemne za uško nás ošpliechal a vyšibal, zlatý. Urobil to veľmi džentlmensky a elegantne.
