Už druhú Veľkú noc budeme prežívať v období pandémie. Ako budú sviatky s obmedzeniami prebiehať u vás doma?
Som šťastná, že budeme opäť bez šibačov. (smiech) Vždy sa teším na Veľkú noc, lebo jar sa už krásne rozbieha, vonku je teplejšie a máme dom vyzdobený rôznymi veľkonočnými dekoráciami a vajíčkami. Budeme, samozrejme, uzavretí štyria doma v bubline. Roky predtým sme riešili, kam na sviatky odídeme, aby sme sa vyhli šibačom.
S dcérkou Valentínkou nemáte rady šibačov. Manžel a syn Christian vás však hádam vyšibú...
Jasné. Majú od nás dané prísne pokyny, že nás musia vždy vyšibať veľmi jemne, len preto, aby sme boli svieže, krásne a zdravé po zvyšok roka. No a vodička musí byť iba teplá.
Boli vaši chlapi zvyknutí pred koronou chodiť šibať babičky alebo kamarátky?
Vždy na Veľkú noc sme boli niekde mimo domu, tak nechodievali. Takú povinnú rodinnú jazdu však vždy absolvovali. Možno to u Kika ale príde vekom, keď bude chcieť s chalanmi chodiť šibať spolužiačky. Zatiaľ to nerieši.
Spomínali ste, že počas týchto sviatkov ste zvykli chodievať na dovolenky. Kam?
Chodievame väčšinou na štyri dni. Pamätám si, keď sme boli so známymi v Tatrách, a to bolo super. Hotel pre deti vymyslel hru, pri ktorej schovali vajíčka a deti ich potom hľadali. Aj Malorka počas Veľkej noci bola skvelá. Možno tieto sviatky preto tak neprežívam, lebo keď som bola malá, bývali sme vo Svätom Juri a do školy som chodila v Bratislave. Tým pádom ma spolužiaci nechodili šibať, bolo to pre nich ďaleko. Takže funkciu šibača zastal v podstate iba ocino. Ten zobral injekčnú striekačku, do ktorej nabral teplú vodu, a keď sme ešte spali, odokryl perinu a jemne za uško nás ošpliechal a vyšibal, zlatý. Urobil to veľmi džentlmensky a elegantne.
Takže ste nikdy nezažili takú poriadnu kúpačku?
Raz áno. Keď som tancovala v Lúčnici, prišli do Jura chalani zo súboru a hodili ma do studenej vane. Čakali, kým sa prezlečiem, a urobili to znovu. Opakovalo sa to asi trikrát za sebou. (smiech)
Čo nesmie chýbať na vašom sviatočnom stole?
Určite tam musí byť veľkonočný baranček, ktorého pečiem vlastnoručne. Krásne ho s Valentínkou vyzdobíme, ale nezjeme ho, je iba na ozdobu a krásne vonia. Robím ešte jednu špecialitu, ktorú robievala ešte moja babka a potom mamina, a to sú ruské vajcia, klasický recept s majonézou. Trošku som ho, ako hovorí Pali, vytuningovala, pretože namiesto suchej salámy tam dávam maďarskú a tiež namiesto šunkovej salámy kvalitnú vysokopercentnú šunku. Toto u nás nesmie nikdy chýbať. Keď prišla na návštevu rodina, vždy mi hovorili, aby som vytiahla tie ruské vajcia. Je to jednoducho tradícia, ktorú robím vždy na sviatky.
Pomáha vám aj syn? Viem o ňom, že dobre varí...
Robí svoje špeciality, rôzne wrapy, tatarák z tuniaka, krevety. Miluje ryby a nedávno ma upozornil, ako málo ich konzumujeme, tak som ich pridala v marci do nášho jedálnička. Včera som prišla domov a mala som chuť na také talianske paradajkové cestoviny a len som spomenula, že si ich idem uvariť, Kikušo mi hovorí. „Mami môžem ti ich uvariť?“ Boli s čerstvou bazalkou, mňam, výborné. Už sa može ženiť. (smiech)
Pečiete aj koláčiky?
Vždy sa najskôr spýtam rodiny, čo by si dali. Teraz objavili novinku, čiernu krtkovu tortu, takže tú určite upečiem. Milujú moje domáce krémeše, a preto urobím aj tie. Je s nimi viac roboty, pretože ich deň musíte mať v chladničke, špeciálne miešať... S tým mi teda pomáha Pali. V podstate ale pečiem každý týždeň, akurát dojedáme jahodový posúch. Moje najobľúbenejšie sú koláče s makom, ktorý zbožňujem, takže to ani nerátam, lebo maková štrúdľa musí byť.
Vraj Valentínke schovávate v dome vajíčka a ona ich na Veľkú noc hľadá. Odkiaľ máte takýto zvyk?
V roku 1994 som bola na Miss Universe, a tak sa mi ozvali zo svetového kongresu Slovákov v Amerike a pozvali ma tam. Bola som tam presne na Veľkú noc. Boli sme niekde na obede a zrazu sa tam všetky decká naraz rozbehli a utekali po celom golfovom ihrisku a hľadali vajíčka. Tam som to videla prvýkrát, a tak mi pred tromi rokmi napadlo, že by sa to Valentínke mohlo páčiť. S Kikom sme jej povedali, že bol u nás zajac a nechal jej skryté vajíčka. Bola úplne nadšená.
Vy vlastne nemusíte mať doma ani žiadnu výzdobu, pretože máte nové sliepky a kohúta...
(smiech) Kohútika sme dostali darom od susedov, ktorí ho tiež dostali, ale nakoľko už jedného mali, pobili sa. Ako sa hovorí, nemôžu byť dvaja kohúti na jednom smetisku. Bol trošku zranený, ale susedia vedeli, že Kiko miluje zvieratká a odmalička túži po sliepkach. Krásne mu vyliečil oko, kúpili sme kurník, zohnali sliepočky, čakáme na ďalšie, nech im nie je smutno. Sú veľmi roztomilé. Cítime sa ako na dedine.
Obe deti tancujú vo folklórnom súbore Klnka, tak ako vy kedysi v Lúčnici. Bol to váš nápad, prihlásiť ich?
Poznala som folklórny súbor Klnka, ktorý vedie bývalá lúčničiarka, kedysi som tancovala s jej bratom. Vedela som, že tento súbor je taká Lúčnica v malom. Chcela som, aby Kiko tancoval, lebo som vedela, že má rytmus a chlapcov je vždy všade málo, tak sme vyskúšali konkurz, kam išiel iba kvôli mne, pretože zo začiatku nechcel tancovať. No a zobrali ho a už je tam 8 rokov. Valentínka to mala prirodzenejšie, pretože so mnou chodila preňho na tréningy. Chodia na medzinárodné súťaže, vyhrávajú a majú kopec krásnych zážitkov.
Čo urobíte ako prvé, keď sa uvoľnia opatrenia súvisiace s pandémiou?
Určite pôjdem do kaderníctva a nechtového štúdia, aby som sa scivilizovala. (smiech) Ak to situácia dovolí, chceli by sme naplánovať nejaký výlet, kratšiu dovolenku a niekam s deckami vypadnúť. Je nám jedno, či sa pôjdeme okúpať do Rajeckých Teplíc alebo na Malorku. V podstate je to jedno, kde by sme trávili víkend, hlavne konečne niekde inde. Budeme vďační za čokoľvek, len nech nespíme doma. (smiech)
Za poskytnutie krojov ďakujeme folklórnemu súboru Klnka.