Uviedol to guvernér NBS Peter Kažimír v stredu počas tlačovej konferencie o jarnej edícii ekonomického a menového vývoja Slovenska. Centrálna banka takisto očakáva, že predkrízovú úroveň ekonomiky by Slovensko mohlo dosiahnuť ešte koncom tohto roka.
Kažimír podotkol, že neistota je v súčasnosti menšia ako pred rokom a každý ďalší lockdown znamená menšie negatívne dosahy na ekonomiky krajín. "My v NBS vidíme napriek komplikovanému 1. štvrťroku vývoj našej slovenskej ekonomiky celkom pozitívne a veľmi optimisticky," podotkol guvernér. Prognóza predpokladá ešte rýchlejší rast v budúcom roku, tempo by mohlo byť na úrovni 5,6 %.
Optimizmus NBS pramení podľa Kažimíra zo zahraničného dopytu, naopak s domácou spotrebou sú problémy. "Ale aj tu si myslíme, že ľudia budú ochotní míňať viac po tom, čo sa uvoľnia opatrenia," podotkol guvernér.
Na margo trhu práce Kažimír povedal, že ostáva v solídnom stave. "Trh práce je naďalej celkom odolný," podotkol s tým, že mu pomohli podporné opatrenia zo strany štátu. Neočakáva však zásadné oživenie už v tomto roku. NBS dokonca predpokladá ďalší pokles zamestnanosti. K opätovnému nárastu zamestnanosti dôjde pravdepodobne začiatkom budúceho roka. "Treba dodať, že zvyšujúca sa produktivita práce vytvorí priestor na celkom slušný rast miezd, odhadujeme na úrovni 5 % ešte v tomto roku, ale to číslo bude veľmi podobné aj v ďalších rokoch," vyčíslil Kažimír s tým, že na to vplýva aj bázický efekt, teda to, že ľudia budú pracovať viac ako v minulých rokoch.
Viceguvernér Ľudovít Ódor podotkol, že prognóza NBS vychádza z predpokladu "3V". Slovensko podľa neho v prvom rade musí zvládnuť Veľkú noc, druhým predpokladom je vakcinácia a tretie V predstavuje vyvarovanie sa prílišnému optimizmu z klesajúcich čísel pozitivity na ochorenie COVID-19.
Čo sa týka spotreby, podľa Ódora ju ovplyvní to, či budú mať domácnosti dostatočné príjmy. Ak sú príjmy dostatočné, otázkou je podľa neho, prečo ľudia namiesto míňania tieto peniaze usporia. NBS zistila, že tzv. odložené úspory prevládajú nad úsporami z dôvodu obáv z príchodu horších čias. Keďže odložené úspory vznikajú pre zatvorené obchody, NBS očakáva, že po uvoľnení opatrení sa časť týchto peňazí vráti do ekonomiky.
Z prognózy tiež vyplýva, že investičný dopyt bude podľa plánov podporovať aj verejný sektor. Firmy by mali po doznení neistoty zvyšovať investície. Pomáhať im v tom majú aj priaznivé finančné podmienky v domácej ekonomike. Verejný sektor by však mal podľa NBS vo väčšej miere čerpať eurofondy a prostriedky z Plánu obnovy. "Dostupné fondy EÚ doteraz neboli využité vo väčšej miere na podporu investícií v krízovom období. Súbeh dvoch programových období a plánovaný prísun zdrojov z Plánu obnovy predstavujú v tomto smere jedinečnú príležitosť," dodala NBS.
NBS takisto predpokladá, že rast cien by sa mal prechodne spomaliť. Začiatok roka sprevádzalo znižovanie regulovaných cien energií a cien potravín. Avšak aktuálny nárast cien komodít a vstupov do výroby sa postupne začne premietať aj do spotrebiteľských cien. Zrýchlenie inflácie tak bude výsledkom ekonomického oživenia a rastu vstupných nákladov, podľa Ódora by mala byť okolo dvoch percent.
Deficit verejných financií by mal dosiahnuť aj v tomto roku viac ako šesť percent. Zohľadňuje to pretrvávajúce náklady na zmiernenie následkov pandémie a len čiastočné oživenie daňových príjmov. "Doznenie nákladov pandémie spolu s ekonomickým oživením sa v hospodárení v plnej miere prejaví až v roku 2022. Napriek tomu deficit zostane do konca prognózy nad úrovňou 4 % HDP," dodáva centrálna banka s tým, že verejný dlh dosiahne v tomto roku 60,9 % HDP, pričom v ďalších rokoch sa vďaka postupnej konsolidácii a ekonomickému rastu dostane tesne pod úroveň 60 % HDP.