Môže to podľa nej byť signálom, kto má akú citlivosť voči "zeleným" témam a kto vynakladá úsilie, aby sa Slovensko posunulo smerom k moderným krajinám a modernému vnímaniu aj týchto problémov. Poukázala na viaceré krajiny, ktoré už stav klimatickej núdze vyhlásili a označila to za dôležité gesto. Mrzí ju, že NR SR v stredu odmietla jej návrhy na jeho vyhlásenie.
"Aj napriek tomu, že moja snaha o vyhlásenie stavu klimatickej núdze dnes nebola úspešná, podporilo ju 60 poslancov NR SR," uviedla v súvislosti s pozmeňujúcim návrhom, ktorý predložila k uzneseniu ku klimatickej petícii. Ozrejmila, že hoci na jej návrhu nebola politická zhoda ani v koalícii, považovala za dôležité ho predložiť. Chcela docieliť, aby parlament vyhlásil stav klimatickej núdze. Poslanci jej návrh neschválili. V súvislosti s hlasovaní a diskusiou poznamenala, že sa aspoň našli spojenci v boji za zelené témy, prioritizáciu riešení na zabránenie klimatickej zmene a na posunutie tém životného prostredia a ochrany prírody vpred.
Europoslanec z mimoparlamentného Progresívneho Slovenska Martin Hojsík skonštatoval, že ani napriek prísľubom parlament neschválil návrh na vyhlásenie klimatickej núdze, čo bola jedna z hlavných požiadaviek petície. Podotkol, že klimatická kríza trápi Slovensko už teraz. "Je poľutovaniahodné, že návrh, ktorý parlament prerokoval, nereflektoval požiadavky viac ako 120.000 občanov a občianok, ktorí podpísali petíciu iniciatívy Klíma ťa potrebuje," podčiarkol.
NR SR v stredu prijala uznesenie ku klimatickej petícii, ktorým konštatuje závažnosť problému klimatickej zmeny a potreby jej prioritného riešenia v zmysle parížskej dohody. Vláde ním odporúča viaceré kroky. Stav klimatickej núdze však nevyhlásila.
S výsledkom nie je spokojná ani iniciatíva Klíma ťa potrebuje, ktorá petíciu Za klímu, za budúcnosť spustila koncom septembra minulého roka. Žiadala v nej poslancov o vyhlásenie klimatickej núdze s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu Slovenska už v roku 2040. Zároveň chcela, aby vláda do konca roka 2021 pripravila záväzný plán dosiahnutia neutrality a aby podporila najvyššie sprísnenie klimatických cieľov EÚ. Podpísalo ju vyše 127.000 ľudí. Z rokovacieho poriadku parlamentu vyplýva, že petíciu, ktorú podpísalo aspoň 100.000 občanov, prerokuje parlament.
"V petícii sme hlasom tisícov obyvateliek a obyvateľov Slovenska žiadali vyhlásenie stavu klimatickej núdze, skorší termín uhlíkovej neutrality aj dôslednú stratégiu, ako ju dosiahnuť. Väčšina poslancov tento hlas nevypočula," skonštatoval iniciátor petície Jakub Hrbáň. Víta, že sa našli aj poslanci, ktorí sa zasadzovali o naplnenie požiadaviek petície. Vytvorila sa tak podľa neho možnosť intenzívne diskutovať o opatreniach, ktoré sa budú realizovať. Samotná diskusia však podľa Hrbáňa nestačí a musia sa začať realizovať rozsiahle opatrenia na zmiernenie dôsledkov klimatickej krízy a predchádzanie klimatickým zmenám. Sledovať preto budú aj plnenie odporúčaní NR SR jednotlivými rezortmi.
Iniciatívu prekvapil odpor SaS voči riešeniam klimatickej krízy. Hoci jej postoj je známy, predpokladali, že strana vypočuje požiadavku občanov po jasnom a dátami podloženom pláne a stratégii. "O to viac nás mrzia informácie, že strana aktívne bránila naplneniu požiadaviek petície," tvrdí Hrbáň. Zásadnejší postoj čakali aj od Sme rodina a ďalších.
Iniciátori hovoria aj o probléme s výkonom petičného práva na Slovensku a možnosťou participácie občianskej verejnosti na riešení problémov, ktoré považuje za dôležité. Ďalší z iniciátorov Michal Sabo podotkol, že v 21. storočí v čase pandémie museli doslova bojovať, aby bol hlas ľudí vypočutý. "Zákon totiž kladie online zberu podpisov neprimerané prekážky a petičný online systém, ktorý mal pripraviť samotný úrad vlády, doteraz neexistuje," namieta.
