Berger bol podľa amerických úradov "pravdepodobne posledným" človekom, ktorého zo Spojených štátov deportovali pre podozrenia z účasti na holokauste. Do Frankfurtu nad Mohanom priletel 20. februára.
Prokuratúra v meste Celle ešte pred jeho deportáciou informovala, že obvinenia voči nemu stiahla pre nedostatok dôkazov. Po jeho návrate do Nemecka však vyšetrovanie znovu otvorila, keďže samotný Berger deklaroval polícii svoju ochotu vyjadriť sa k obvineniam. Napokon však vypočúvanie odmietol prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý mu bol pridelený pri návrate do Nemecka, uvádza agentúra AP.
Prokuratúra tak v stredu oznámila, že vyšetrovanie opäť ukončila po preskúmaní všetkých dostupných dôkazov, ktoré neboli dostatočne usvedčujúce.
Berger, ktorý žil v USA od roku 1959 a mal nemecké občianstvo, bol podľa amerického ministerstva spravodlivosti z USA deportovaný pre účasť na "nacistických perzekúciách". Podieľať sa na nich mal v čase, keď bol v roku 1945 dozorcom v koncentračných táboroch v nemeckom meste Meppen. Deportáciu Bergera nariadil americký súd ešte vlani v marci.
V dvoch táboroch v nemeckom meste Meppen, kde bol Berger dozorcom, vykonávali väzni od začiatku roka 1945 nútené práce. Nešlo priamo o vyhladzovacie tábory, mnohí väzni v nich však prišli o život v dôsledku preľudnenia, nedostatku potravy či hrozných životných podmienok.
Berger priznal, že v týchto nacistických koncentračných táboroch patriacich do tzv. siete Neuengamme pôsobil ako dozorca, pričom ľuďom bránil z táborov ujsť. Na súde v USA tiež uviedol, že nevedel, že s väzňami sa tam zaobchádzalo zle a že niektorí prišli o život. Povedal, že len plnil rozkazy.
Nemeckí vyšetrovatelia skúmali, či ako dozorca prispel k smrti "mnohých väznených", a to obzvlášť počas jedného z tzv. pochodov smrti, pri ktorých hnali nacisti väzňov koncentračných táborov pred postupujúcimi spojeneckými vojskami.
V koncentračných táboroch patriacich k sieti Neuengamme prišlo o život viac ako 40 000 ľudí.
