Šesťdesiatpäťročný rodák z Kremnice Stanislav Kropilák je v súčasnosti prezidentom BK Inter Bratislava. "Na také čosi som nikdy nemyslel a nekládol som si takéto ciele, že ctižiadostivo musím dosiahnuť to či ono. V prvom rade som sa ako chlapec venoval všetkým dostupným športom. Rodičia ma viedli k športovaniu. Pretože som trocha viac vyrástol, dal som sa na basketbal. Možno to bolo aj tým, že na základnej škole, na Kvačalke, sa venovali basketbalu. Nikdy som si ale nekládol konkrétne ciele. Možno až teraz, na staré kolená, si naplno uvedomujem niektoré výsledky, ktoré som dosiahol. Samozrejme, nie sám - basketbal je kolektívny šport. Keď sa teraz pozrieme, kde je slovenský basketbal. No a my sme kedysi na ME získali dve bronzové a jednu striebornú medailu, boli sme na majstrovstvách sveta, na olympiádach, hrali sme kontinentálne poháre, podarilo sa mi dostať sa do výberu Európy. A po skončení kariéry to v mojom prípade vyvrcholilo tým, že ma vyhlásili za basketbalistu storočia na Slovensku a že ma FIBA uvedie do Siene slávy. To je veľká pocta," cituje Kropiláka oficiálny web Slovenskej basketbalovej asociácie (SBA).
Stanislav "Kily" Kropilák sa ako pivot preslávil v Európy vo farbách Interu Bratislava, získal s ním štyri československé tituly. Jeden má v zbierke aj s Pardubicami. V zahraničí pôsobil po roku 1985 v Belgicku a Luxembursku. Po návrate na Slovensko v deäťdesiatych rokoch minulého storočia pracoval ako generálny manažér Interu Bratislava, pôsobil v exekutíve Slovenského olympijského výberu, v rokoch 2002 až 2006 bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Od roku 2000 je prezidentom basketbalového Interu. Medzi rokmi 1981 až 1987 sa pravidelne objavoval vo výberoch Európy. V roku 1991 sa dostal medzi 50 najlepších hráčov basketbalovej histórie podľa magazínu FIBA.
V rokoch 1975 až 1984 ho desaťkrát bez prerušenia vyhlásili za najlepšieho slovenského basketbalistu, celonárodnú anketu ovládol päťkrát. Patril medzi opory československej reprezentácie, s ktorou sa predstavil na siedmich ME, pričom v roku 1985 bol súčasťou strieborného výberu, v rokoch 1977 a 1981 bol bronzovom tíme. Okrem toho sa dvakrát predstavil na OH a dvakrát aj na MS.
