Jej prastarí rodičia boli anjeli chodiaci na tejto zemi. V minulosti urobili šľachetný čin, keď zachránili život židovskému občanovi, ktorému počas druhej svetovej vojny hrozil koncetračný tábor. O rokoch plných odhodlania či viery v dobrý koniec hovorí s láskou Tamarina babička Marienka.
Keď človek počúva príbehy z obdobia druhej svetovej vojny, na tele má husiu kožu. Jedným z takých je aj tento. Tamara Šimončíková Heribanová je z rodiny, ktorá zachránila ľudský život, a tým vlastne ohrozovala ten vlastný. „Moji prastarí rodičia niekoľko rokov schovávali v komôrke Dezidera Ecksteina, židovského občana. Ostal u starkých až do konca vojny,“ zverila sa Tamara a pokračovala: „Keď som sa babičky pýtala, či nemali strach, povedala: ‚Mali sme zodpovednosť. Strach sme neriešili.‘“
Popri dome, kde žila Tamarina babička s rodičmi a celou rodinou, chodili transporty plné Židov smerujúcich do koncentračných táborov. Pri pohľade na ne jej mama veľmi plakala. Keď však prišiel do ich domu v roku 1944 rodinný známy s prosbou, či by zachránili neznámeho Žida, neváhali.
„Jedného dňa mi maminka s otcom povedali - počúvaj, príde k nám jeden ujo. Ide mu o život, musí sa skrývať a my ho schováme. Mama mi hovorí - ty však musíš čušať, nesmieš povedať, že tento ujo u nás je. Ani v škole, ani keď sa budete hrať. Ja hovorím - ja nič nepoviem, ani som nepovedala,“ priblížila príbeh v Encyklopédii spravodlivých v Rádiu Slovensko pani Marienka.
Člen rodiny
Nakoniec k nim tento muž aj prišiel. „Naši ho prijali. Povedal - budem rád, keď budem kdekoľvek umiestnený, len aby som bol v bezpečí. Moja mama mu povedala - My vás nebudeme skrývať. My sme tu na samote, vy budete bývať s nami.“ Žil v kuchyni, jedol s rodinou a strávil u nich obdobie až do konca vojny. A hoci všetci zažili aj ťažké situácie, keď im išlo o život, našťastie nakoniec všetko dobre dopadlo. Isté je, že Dezider Eckstein ďakoval za svoj život rodine, z ktorého pochádza aj Tamara.
