Slovenke s českým pasom Martine Dubovskej sa roky nedarilo preniknúť medzi elitu, zlom prišiel až v práve skončenej sezóne 2020/2021. Tri umiestnenia v najlepšej slalomovej desiatke vo Svetovom pohári a najmä kariérne maximum - ôsme miesto v Jasnej - znamenali konečnú desiatu priečku v hodnotení slalomu.
Skok do špičky sa 29-ročnej rodáčke z Třinca, ktorá vyrastala aj býva v Liptovskom Mikuláši, podaril v jej ôsmej sezóne medzi profíčkami na krátkych lyžiach. "Toľko rokov som sa o to snažila a podarilo sa mi to až teraz. Som veľmi rada, že som konečne v elitnej desiatke. Je to pre mňa veľké zadosťučinenie," uviedla Dubovská podľa webu iDnes.cz.
Životná sezóny sympatickej Liptáčky však bude rovnako spájaná aj so smutnou udalosťou v jej živote - stratou mamy. V polovici februára sa Dubovská so svojím slovenským trénerom Andrejom Prevuzňákom chystala do talianskej Cortiny d'Ampezzo, kde chcela zúročiť dobrú formu na majstrovstvách sveta. Do dejiska šampionátu však nedošla, lebo sa dozvedela smutnú správu o ťažkej dopravnej nehode svojej matky. Vrátila sa domov, aby mohla byť s mamou. Tá však po pár dňoch ťažkým zraneniam podľahla.
"Nikdy ma nič nezasiahlo tak silno ako práve toto. Z majstrovstiev sveta som sa musela vrátiť, lebo život je dôležitejší ako súťaženie. V Cortine by som nebola schopná bojovať s najlepšími slalomárkami. Neskôr som však pokračovala v sezóne. Ak by som ju prerušila, sklamala by som mamu," vysvetlila s odstupom mesiaca svoje pocity Dubovská.
Mama bola pre Martinu Dubovskú nielen najbližší človek v rodine, ale aj pri lyžovaní. Robila s ňou prvé kroky na lyžiach a neskôr vozila na preteky. Bola jej najväčšia fanúšička. "Preto som sa vrátila do kolotoča Svetového pohára," doplnila. V retrospektíve sezóny sa vrátila aj k najviac vydareným pretekom v Jasnej, keď na "domácom" kopci skončila ôsma a pripísala si najlepšie fisové body v kariére. To všetko 12 dní po smrti najmilovanejšej osoby.
"Fungovala som vtedy ako robot. Robila som veci bez emócií, ale v druhom kole to už predsa len bolo emotívnejšie. Vedela som však, že sa mamka na mňa zhora pozerá a to mi dodávalo silu. Výsledné ôsme miesto bolo niečo neskutočné. Mama mi naďalej pomáha, iba ju už nemôžem vidieť. Stále sa snažím o to, aby bola na mňa hrdá," rozcítila sa Dubovská.
Podľa športového psychológa Michala Šafářa aj nepríjemná rodinná udalosť môže byť pre športovca istý druh motivácie. "Urobím to pre teba, skúsim ťa potešiť, beží vtedy mysľou športovca, ktorý prišiel o blízkeho človeka. Už ho to síce neoživí, ale pomôže športovcovi o čosi ľahšie sa zmieriť so smrťou, ak sa mu podarí vydať zo seba mimoriadny výkon. Je to taký odkaz do neba," cituje Šafářa web iDnes.cz.
Dubovská bola v uplynulej sezóne výnimočná nielen svojimi výsledkami na súťažných svahoch, ale aj tým, že po pretekoch cestuje prakticky bez tímu - iba so svojím trénerom. Zatiaľ čo najsilnejšie svetové tímy z Rakúska, Talianska či Švajčiarska sa skladajú z 10-15 ľudí, Petra Vlhová má pri sebe 5-6 ľudí, Dubovská si musí vystačiť s jedným človekom bez špeciálneho servismana či fyzioterapeuta. "Sme rarita. Nikto z najlepšej tridsiatky Svetového pohára nemá pri sebe len jedného človeka. Môj tréner stavia trať, stará sa o časomer aj o lyže, riadi tréningy aj varí. Ja zasa všetko organizujem, napríklad zariaďujem ubytovanie na pretekoch. A pritom ten čas by som mohla využiť na regeneráciu," vymenovala Dubovská.
Najbližšia sezóna je pre športovcov v zimných odvetviach olympijská s vrcholom v čínskom Pekingu. A Dubovská by sa rada posunula v slalomovom rebríčku ešte o čosi vyššie. "Ak sa jej podarí dostať do minitímu ďalších ľudí a svoje lyžovanie viac sprofesionalizovať, najlepšia desiatka nemusí byť jej maximom," tvrdia české médiá.
