Mimochodom, ako sme zistili počas návštevy v ich domácnosti v bratislavskom Starom Meste, televízna kuchárka doma varí menej ako jej manžel. Aby sme najskôr veci uviedli na pravú mieru, dvojpodlažný podkrovný byt majú Kristína s manželom iba prenajatý. „Určite to nie je naše prvé spoločné bydlisko. Najprv sme spolu fungovali v jednom byte v Nemecku, potom v druhom byte v Nemecku, a následne ešte v ružinovskom byte. Tu ale žijeme zatiaľ najdlhšie. Hoci sme v sťahovaní zohratí, plánujeme tu vydržať aspoň ďalšie dva roky,“ usmieva sa.
Málo návštev
Vôbec im vraj neprekáža, že v dome nie je výťah a oni musia šliapať na piate poschodie. „Sme mimoriadne aktívni. Tie schody vybehneme dva-trikrát za deň, chodíme aj behať zo desať kilometrov a večer si dáme ešte trojkilometrovú prechádzku. No je pravda, že kvôli tým schodom máme málo návštev, lebo nie každému sa to chce vyjsť. Moji rodičia napríklad vôbec nechodia, vopred povedia, že tie schody im za to nestoja. Máme prísť radšej my a ja teda nemusím doma toľko chystať. Ďalšia výhoda,“ smeje sa moderátorka relácie RTVS Zdravá maškrta, ktorá práve pracuje na tom, aby si v meste otvorila zdravú cukráreň.
Doma však zďaleka nie je paňou kuchyne. „Veľmi dobre som sa vydala. Ja síce varím rada, ale u nás raňajky a večere robí manžel, ja som skôr na polievky a pečenie. Takto to máme podelené. Manžel pracuje ako mentálny kouč a varenie berie ako psychohygienu. Ráno pracuje, okolo nejakej dvanástej začne robiť raňajky..., my raňajkujeme veľmi neskoro. Potom zase pracuje a večer okolo šiestej chystá večeru.“
Mimochodom, Kristína sa pre koronakrízu do kuchyne dostáva aj vďaka svojej novej vášni... „Manžel mi dal na Vianoce kombuchu, sama si z nej vyrábam tento nápoj a začala som tiež fermentovať zeleninu. Je to všetko živé, starám sa o to miesto nejakého zvieratka,“ zasmeje sa.
Ona klavír, on ukulele
Byt si prenajali zariadený, na svoj obraz si ho pretvorili rôznymi drobnosťami. „Máme tu takú všehochuť, možno to nie je podľa vkusu väčšiny, ale pre nás je to všetko mimoriadne osobné, každá jedna vec, ktorá je vystavená pre nás niečo znamená.“ Pre Kristínu je zvlášť cenný jeden darček od manžela. „Je to zmenšený model Vysokých Tatier. Úplne som sa do toho hneď zamilovala, keď som ho dostala na narodeniny. Muž ho nechal vyrobiť špeciálne pre mňa. Do Tatier chodíme tak často, ako sa len dá, niekedy len na dva dni až sa ľudia čudujú, čo sa tam trepeme takú dlhú cestu.“