Sen sa mu splnil veľmi rýchlo a odvtedy sa aj hviezdy ako Madonna, Lady Gaga, Anne Hathaway a mnohé ďalšie objavili na verejnosti v šatách ušitých z látok, ktoré navrhol.
„Je to úplne obyčajný príbeh ako u mnohých ľudí, ktorí vyrastali v 80. rokoch. Moja mama sa asi ako každá žena v tom čase venovala šitiu, vyšívaniu, štrikovaniu... Ja som bol dieťa, ktoré sa okolo nej stále motalo a bolo ponorené vo všetkých tých látkach. Tam vznikol môj prvotný záujem,“ spomína uznávaný návrhár.
Podpora rodičov
Juraj je vďačný najmä svojim rodičom. „Bola to tá generácia ľudí, ktorá veľmi nemohla nasledovať svoje sny a ambície. Obaja majú v sebe veľkú dávku talentu, ktorý nikdy nemohli rozvinúť, lebo im rodičia povedali, že musia ísť študovať ekonómiu a inžinierstvo. Keď teda videli, že ma to ťahá ku kreatívnym sféram, tak ma v tom veľmi podporovali. Boli skvelí a mne aj bratovi dali obrovskú slobodu ísť za tým, čo nás v živote baví.“ Začal teda chodiť na strednú súkromnú umeleckú školu v Bratislave, kde študoval návrhárstvo.
„Mal som obrovské šťastie, že som sa dostal do ročníka pod vedením Michaely Klimanovej Trizuliakovej, slovenskej výtvarníčky a návrhárky. Bola pre mňa veľmi dôležitým elementom v mojom štúdiu, pretože mi toho dala najviac. Myslím, že som sa od nej naučil viac než na vysokej. Vďaka nej som si uvedomil, že ma nezaujímajú odevy, ale aká to je látka, farby a potlač. Takže sa mi skonkretizovalo, čo chcem naozaj robiť, už keď som mal 16 rokov,“ spomína.
Prvá práca pre Yves Saint Laurent
Po strednej škole pokračoval v štúdiu textilného dizajnu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a už vtedy sa mu podarilo odísť na stáž do francúzskeho Lyonu.
„Musím povedať, že vysoká škola bola pre mňa obrovským sklamaním a uvedomil som si, že to nebolo to, o čom som sníval. Takže som pátral po súťažiach a stážach spolu s Lenkou Sršňovou, ktorá bola so mnou v ročníku. Našli sme súťaž v Lyone, kde sme boli obaja vo finále a obsadili sme prvé a druhé miesto. Takže takto sa mi vlastne otvorili dvere a firma, s ktorou som pracoval na súťažnom projekte, mi ponúkla u nich stáž na celé leto. Boli to najkrajšie tri mesiace môjho života a uvedomil som si, že toto je presne to, čo chcem robiť, a o to bol pre mňa ťažší návrat do školy. Počas štúdia sa mi tam však podarilo vrátiť, a tak som vo Francúzku začal pracovať a na Slovensko som lietal na skúšky. Keď som prišiel späť s červeným diplomom, šéf mi hneď ponúkol prácu na plný úväzok.“
V Lyone zostal pracovať 6 rokov. „Zo stážistu sa za ten čas stal hlavný dizajnér potlačí.“ Keď si spätne spomenie na prvú prácu v Lyone, znovu mu naskočia zimomriavky. „Na stole bol projekt, ku ktorému sa nikto nemal, lebo to bolo potrebné maľovať ručne, tak to hodili na mňa. Bolo to pre mňa znamenie z neba, prvý deň v práci a hneď dizajn pre Yves Saint Laurent.“
