Súčasná právna úprava im neumožňuje zakladať vlastné odbory a ich prípadné členstvo v už existujúcich odborových združeniach sankcionuje skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Informovala o tom Michaela Pavelková z odboru komunikácie a protokolu Kancelárie verejného ochrancu práv.
Patakyová na problém opakovane upozorňovala ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO). Vzhľadom na to, že minister sa s jej argumentáciou nestotožnil, požiadala Ústavný súd SR, aby posúdil ústavnosť dotknutej právnej úpravy.
„Právna úprava zasahuje do podstaty práva profesionálnych vojakov a vojačiek slobodne sa združovať na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov a ich práva na nezávislý vznik odborových organizácií,“ uviedla ombudsmanka s tým, že tento stav považuje za rozporuplný s ústavou a medzinárodnými záväzkami SR.
Verejná ochrankyňa práv poukázala na to, že združovanie sa v odboroch je ústavné právo. Umožňuje zamestnancom a zamestnankyniam vyrovnávať fakticky dominantnejšie postavenie zamestnávateľa. Zároveň efektívne presadzovať zlepšovanie pracovných podmienok či hospodárskych alebo sociálnych záujmov.
„Je a musí byť preto na rozhodnutí zamestnanca alebo zamestnankyne, či sa chce združovať v odboroch, alebo nie,“ upozornila Patakyová. Doplnila, že toto rozhodnutie nemôže urobiť štát ako zamestnávateľ, ani v prípade, ak takýto postup považuje za správny a rozumný, prípadne uplatňovanie predmetného právo nepovažuje za efektívne.
Rezort obrany v argumentácii obhajoval aktuálny právny stav neumožňujúci profesionálnym vojakom a vojačkám vytvárať odbory potrebou kontroly nad ozbrojenými silami, a to najmä v krízových situáciách. Patakyová akceptuje, že v danej veci má svoju váhu záujem štátu, na druhej strane sú však záujmy vojakov a vojačiek, ktoré je potrebné vziať do úvahy.
Ombudsmanka dodala, že aktuálna právna úprava bráni efektívnemu vedeniu demokratickej diskusie medzi štátom ako zamestnávateľom a profesionálnymi vojakmi a vojačkami v záujme dosahovania a napĺňania ich hospodárskych a sociálnych záujmov. Demokratická spoločnosť však diskusiu podporuje a moderuje, nezakazuje ju. K rovnakým záverom dospela aj rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva a Európskeho výboru pre sociálne práva.
