Informovala o tom v stredu Česká televízia (ČT). Rodák z Plzenského kraja po dokončení štúdia na Vysokej škole ekonomickej v Prahe nastúpil v roku 1959 do redakcie denníka Mladá fronta ako redaktor pre popularizáciu vedy. V roku 1969 bol ako novinár osobne pri štarte misie Apollo 11 na floridskom Myse Canaveral v USA. Ako prvý novinár z východného bloku navštívil vedeckú základňu v Los Alamos v Novom Mexiku, kde bola zostrojená prvá atómová bomba.
Mal možnosť sledovať nielen amerických, ale najmä sovietskych kozmonautov. Stretnutie s Jurijom Gagarinom, prvým človekom vo vesmíre, ho však podľa vlastných slov sklamalo. "Zapôsobil na mňa ako nešťastný človek," zaspomínal si Pacner v rozhovore pre ČT v roku 2017. Neskôr začal písať knihy o kozmonautike a vesmíre, po roku 1989 aj o najnovších dejinách, studenej vojne a špionáži. Dve z jeho knižných publikácií patria do žánru sci-fi.
Za svoju prácu dostal mnoho ocenení vrátane ceny Trilobit, ktorú udeľuje Český filmový a televízny zväz FITES za najlepšie pôvodné diela filmovej a televíznej tvorby, alebo Ceny za popularizáciu vedy Akadémie vied Českej republiky. "Bol neuveriteľne vynaliezavý v hľadaní spôsobov, ako získať od kozmonautov informácie, ktoré sa oficiálne nikdy nehovorili. Od neho som sa dozvedal o odvrátenej strane pilotovaných letov a nebezpečenstvách, ktoré číhali na statočných astronautov," uviedol v roku 2016 pre denník Mladá fronta DNES český astronóm Jiří Grygar.
Pacner odišiel do dôchodku na jar 2001, ale ďalej spolupracoval s televíziou, rozhlasom a časopismi. V roku 2008 sa podieľal na financovaní občianskej iniciatívy "Ne základnám".
