Odborári to potvrdili pre TASR s tým, že vozidlá MHD budú hodinu stáť na konečných zastávkach, nebudú blokovať dopravu a spoje do nemocníc a škôl budú jazdiť. Štrajkom chcú upozorniť, že štát stále finančne nepomohol ich podnikom s výpadkom príjmov spôsobeným pandémiou nového koronavírusu a hrozí rušenie liniek i prepúšťanie.
"Nechceme cestujúcich mať ako rukojemníkov, ale rovnako nechceme, aby verejná doprava skončila ako v 80. rokoch minulého storočia, keď sa do autobusov nedalo nastúpiť, lebo boli tak preplnené. Reálne hrozí rušenie liniek MHD, a tým pádom aj hromadné prepúšťanie," povedal pre TASR predseda Základnej organizácie Integrovaného odborového zväzu Dopravný podnik Bratislava (DPB) Július Orbán.
Zástupcovia zamestnancov dopravných podnikov, ktoré prevádzkujú mestskú hromadnú dopravu v mestách Bratislava, Košice a Prešov vstúpili 23. marca do štrajkovej pohotovosti. Cestujúcich sa nedotkla, ale je viditeľná, a to napríklad označením na vozidlách. Prevádzkovatelia MHD v mestách Bratislava, Košice, Prešov a Žilina vo februári upozornili, že situácia vo verejnej doprave je po januári kritická a bez pomoci od štátu môže prísť k rušeniu liniek a k prepúšťaniu. Výpadok tržieb v dôsledku koronakrízy označili za enormný.
Napríklad výpadok tržieb DPB sa od začiatku pandémie nového koronavírusu vyšplhal cez 20 miliónov eur a naďalej narastá. V bratislavskej MHD už nepremáva šesť liniek s menším dopytom cestujúcich a v prípade, ak štát nedorieši finančnú kompenzáciu, môžu byť podľa DPB obmedzené aj ďalšie linky.
Ministerstvo dopravy pre TASR opakovane uviedlo, že nemá zákonnú a ani finančnú možnosť, ako koronakrízou zasiahnutým mestským dopravným podnikom pomôcť. Uvedomuje si však vážnosť situácie, v akej sa ocitli, a preto hľadá spôsoby, ako ju riešiť. Rezort videl možný priestor v rámci pripravovanej schémy pomoci pre cestnú dopravu. Pre koaličnú krízu sa však tieto návrhy v marci nedostali na stôl koaličnej rady.