Aký máte názor na to, že ľudia nosia rúška a respirátory aj v prírode? Nemôže sa to v budúcnosti odraziť na zdraví populácie?
V prírode asi zmysel nemajú, len ako zaručíte, že aj v tej prírode nestretnete niekoho nakazeného a nedáte si s ním čaj niekde v bufete, povedzme aj vonku. Ale budete pol metra od seba? Ja viem, že takýto názor je krajne nepopulárny. Na druhe strane, ak by ľudia doržiavali to, že v blízkeho kontaku by si ten respirátor nasadili, tak si osobne myslím, že nosiť to vonku, kde široko-ďaleko nikto nie je, je naozaj zbytočné.
Je podľa vás v poriadku nosiť respirátor v interiéri 8 hodín denne – teda po celý pracovný čas? Sú názory, že lekári v nich operujú hodiny a hodiny, a neprekáža im to. Oponenti však tvrdia, že lekári v rúškach neoperujú denno-denne osem hodín. Ako to teda je?
Ak by rúška či respirátory ohrozovali zdravie, my zdravotníci by sme boli všetci dávno buď chorí, alebo mŕtvi. My sme ich predsa nosili dávno pred covidom. Nosíme ich nieže 8 hodín, ale často 12 hodín, hlavne naše obetavé sestričky, čo robia 12-hodinové zmeny v covidovej zóne a majú len niekoľko prestávok na toaletu či jedlo. Tam musia nosiť nielen respirátor, ale aj skafander a ochranné okuliare. Keď sme v covid zóne, tak dokonca si dávame na respirátor FFP3 ešte rúško, aby sme znížili riziko nákazy.
Hovorí sa, že strach nie je dobrý pomocník pri akejkoľvek liečbe. Ako vnímate to, že sa na nás z každej strany valia štatistiky o úmrtí, zábery z nemocníc, z pohrebných služieb… Nie je to kontraproduktívne?
To neviem posudiť, ale keď tak čítam názory niektorých ludí, čo to celé zľahčujú, tak možno jedine opakované zdôrazňovanie rizík pomôže, aby sme ich presvedčili, že tie opatrenia nie sú namierené proti nim a ani nie sú zbytočné. Druhá vec sú ekonomické dopady opatrení, ale to nie je vec zdravotníkov. To musí riešiť a hlavne kompenzovať vláda. Ľudia za pandémiu nemôžu, preto by mali byť adekvátne odškodnení.
Je vakcinácia naozaj jedinou možnosťou, ako vyjsť z pandémie víťazne? Nebolo by napríklad vhodné viac peňazí a energie venovať osvete, ako zdravo žiť, aby sme mali dobrú imunitu?
Zdravý životný štýl je najlepšou prevenciou mnohých ochorení, nielen covidu, ale to je dlhodobý proces. Nie nadarmo najväčšiu skupinu ťažko chorých tvoria obézni pacienti a diabetici. Pandémia je tu však teraz, takže teraz treba riešiť, aby sme nemali plné nemocnice ťažko chorých. Očkovanie je cesta, ako začať normálne žit. Aby tomu ľudia porozumeli, tak napríklad u nás v nemocnici už nemáme chorých zdravotníkov, odkedy sú zaočkovaní, a my sme ešte nemali ťažko chorého zaočkovaného pacienta.
Jasné, niekto si povie - náhoda, ale v krajinách, kde je zaočkovaná veľká časť populácie, napríklad v Izraeli, klesajú čísla chorých či mŕvych a ľudia začínajú normálne žiť. Bohužiaľ, ochorenie je tu, a keď sa ho chceme zbaviť, musíme niečo preto aj urobiť. Myslím si, že tu nie je nikto, kto by nechcel žiť tak ako predtým. Očkovanie nám dáva šancu, že žiť normálne budeme. Treba si uvedomiť, koľkých smrteľných chorôb sa ľudstvo zbavilo práve očkovaním.
Ako sa k očkovaniu stavajú kolegovia na vašom oddelení? Sú zaočkovaní?
Väčšina kolegov sa zaočkovala a nikto z nich po 2 dávke neochorel.
Je to na vašom oddelení povinné?
Nie, očkovanie je na báze dobrovoľnosti.
Čo robíte, keď prídete po ťažkej službe domov? Ako relaxujete?
Pre mňa je najväčší relax šport, tak teraz, keď je všetko zavreté, cvičím aspoň doma. Mám už doma hotovú posilňovňu, tak keď sa toto všetko skončí, nemusím už ani do žiadnej chodiť.
Čo by ste odporúčali ľuďom, aby prežili tieto pandemické časy vo fyzickom, ale aj v psychickom zdraví?
Zachovať si pozitívne myslenie, žiť súčasnosťou, nerozmýšľať príliš nad tým, čo bude. Proste - žiť v prítomnosti.
MUDr. Jakub Hložník, MPH
- Vyštudoval na lekárskej fakulte Univerzity Komenského odbor všeobecné lekárstvo. Má atestácie I. stupňa (2001) a II. stupňa (2005) v odbore anestéziológia a intenzívna medicína. Od roku 1997 pracuje v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda v Bratislave, od roku 2007 ako primár ARO.
- Študoval tiež na Slovenskej zdravotníckej univerzite, je odborník na riadenie vo verejnom zudravotníctve, Master of Public Health.
