Jozef Tekeli pochádzal z roľníckej rodiny, narodil sa 13. októbra 1923 v obci Hrabušice neďaleko Spišskej Novej Vsi ako prvorodený zo siedmich detí. V rokoch 1942 - 1944 absolvoval štúdium na Odbornej hospodárskej škole v Spišskej Novej Vsi. V októbri 1944 dostal povolávací rozkaz, a tak ako všetci chlapci starší ako 16 rokov sa musel zúčastniť na výkopových prácach. V Spišskej Novej Vsi bol nasadený na opevňovacie práce. Tesne pred koncom druhej svetovej vojny bol vo februári 1945 odvedený ako branec do Sekúľ. Odtiaľ sa mu podarilo spolu s priateľmi bez dokladov utiecť, avšak 1. mája bol pri kontrole zaistený.
Sovietska NKVD ho obvinila zo špionáže i diverzie a vojenský súd ho odsúdil na desať rokov trestu v nápravno-pracovných táboroch v Sovietskom zväze. V rôznych táboroch prežil v ťažkých podmienkach viac ako osem rokov. Na slobodu sa dostal až 12. decembra 1953. Neslobodný bol však aj na slobode, pretože si dlho nemohol nájsť prácu a problémy sa preniesli tiež na jeho rodinu. Po zmene politického systému bol Vojenským kolégiom Najvyššieho súdu Ruskej federácie vo februári 1994 plne rehabilitovaný.
Jozef Tekeli, ktorý bol jedným z posledných pamätníkov stalinských represií, napísal knihu o utrpení prežitom v gulagoch pod názvom Novodobé galeje prežité v rokoch 1945 - 1953. "Prežiť čo i len jeden deň bola Božia vôľa, a viera, že sa ešte vrátim, mi dávala silu," píše v úvode svojej knihy, ktorú v roku 2009 vydalo Svetové združenie bývalých politických väzňov.
