Neskôr sa z tejto oblasti úplne vytratili. Dnes sa im darí pri Byšte (okr. Trebišov), kde si urobil zvernicu miestny nadšenec Bartolomej Kandráč (62). V jeho stáde nájdete dve ovce a tri barany a v okolí maďarskí poľovníci pred časom vypustili do prírody ďalšie kusy, ktoré si založili rodiny. Kandráč vraví, že rád nadväzuje na chov grófa Károlyiho.
„Ten v miestnej zvernici mal do obdobia druhej svetovej vojny nielen jelene, ale aj muflóny. Inšpiroval ma a dohodol som sa so susednými maďarskými poľovníkmi z pohraničia, ktoré nesie názov práve po tomto grófovi, a aj ja sa venujem chovu muflónov vo zvernici,“ prezradil. Prvé kusy doviezol ešte v roku 2009.
„Boli to muflónky, ktoré mali mladé potomstvo, a chov sa postupne rozširoval. Niečo som dal na rozmnoženie do Maďarska, niekoľko uhynulo, no poslúžili aj pri príprave na skúšky poľovných psov,“ rozpráva. Doteraz si však na nich nepochutnal, venujesa im len pre radosť. V tomto prostredí sa zvieratám darí. „Vyhovuje im ideálna nadmorská výška aj so skalným terénom, v ktorom si môžu obrusovať ratice,“ vysvetlil.
Dodal, že maďarskí poľovníci vypustili zhruba pred piatimi rokmi do voľnej prírody 15 muflónov, ktoré sa postupne rozmnožili. „Muflóny pravidelne prikrmujem senom, no aj dužinou. Pridávam repu, kukuricu i jačmeň. Sú dosť plaché, no chodieva sem aj dosť návštevníkov, ktorí muflóny často obdivujú spoza plota,“ dodáva.
Bartolomej Kandráč (62) sa Novému Času priznal, že rád nadväzuje na chov grófa Károlyiho. „Ten v miestnej zvernici mal do obdobia druhej svetovej vojny nielen jelene, ale aj muflóny. Inšpiroval ma a dohodol som sa so susednými maďarskými poľovníkmi z pohraničia, ktoré nesie názov práve po tomto grófovi, a aj ja sa venujem chovu muflónov vo zvernici. Nie je to o ich vystrieľaní vo voľnej prírode, ale práve naopak - o ich chove,“ prezradil Kandráč, ktorý prvé kusy doviezol ešte v roku 2009.