„Boli to muflónky, ktoré mali mladé potomstvo, a chov sa postupne rozširoval. Niečo som dal na rozmnoženie do Maďarska, niekoľko uhynulo, no poslúžili aj pri príprave na skúšky poľovných psov,“ rozpráva. Doteraz si však na nich nepochutnal, lebo sa im venuje len pre radosť. V tomto prostredí sa zvieratám darí. „Vyhovuje im ideálna nadmorská výška aj so skalným terénom, v ktorom si môžu obrusovať ratice,“ vysvetlil.
Dodal, že maďarskí poľovníci vypustili zhruba pred piatimi rokmi do voľnej prírody 15 muflónov, ktoré sa postupne rozmnožili a aj usadili. „Ich hlavným nepriateľom je vlk, ktorých je v revíri dosť, no takisto aj rys. Moja zvernica má plochu približne hektár. Muflóny pravidelne prikrmujem senom, no aj dužinou. Pridávam repu, kukuricu i jačmeň. Sú dosť plaché, no chodieva sem aj dosť návštevníkov, ktorí muflóny často obdivujú spoza plota,“ dodáva.
Na trofej aj mäso
Podľa profesora Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach Juraja Cibereja lesníci musia nadávať, lebo muflón je predátorom: „Preto by u nás mal byť chovaný len vo zverniciach, kde nenapácha škodu na prirodzenej obnove lesa. Je to dovezený druh podobne ako ovce, ktoré pochádzajú z Ázie. Muflóny sa k nám dostali z Korziky a zo Sardínie a postupne prenikli aj do voľnej prírody. Dochádza aj ku skríženiu s ovcami. Chovajú sa nielen pre trofeje, ale aj pre mäso. Mäso chutí ako baranina.“
