Potvrdila to tamojšia ústredná volebná komisia. Uviedla, že po spočítaní výsledkov z 90% volebných miestností vyplýva, že 79% voličov súhlasilo so zmenou ústavy. Referendum sa konalo tri mesiace po tom, ako sa Sadyr Žaparov stal prezidentom krajiny.
Nová ústava takisto znížila počet kresiel v parlamente o 25%, a to na 90. Prezidentovi umožňuje menovať sudcov a vedúcich orgánov činných v trestnom konaní. Je tiež základom pre vytvorenie poradného výboru, ktorý podľa niektorých bude akýmsi tieňovým parlamentom a nástrojom prezidenta na vyvíjanie tlaku. V krajine žije 6,5 milióna obyvateľov. Je do veľkej miery závislá od hospodárskej podpory Moskvy. Nachádza sa tam tiež ruská letecká základňa.
Žaparov sa dostal k moci po tom, ako v októbri v Kirgizsku vyvolali sporné parlamentné voľby politickú krízu a nepokojné masové demonštrácie. Politik si vtedy odpykával 11,5-ročný trest odňatia slobody za únos regionálneho guvernéra pre spor o zlatú baňu, keď ho demonštranti prepustili. On následne podnietil odstúpenie prezidenta Sooronbaja Žeenbekova a sám sa stal dočasným lídrom krajiny. Z pozície neskôr odstúpil, aby mohol kandidovať vo voľbách, kontrolu nad Kirgizskom mu pomohli udržať spojenci v parlamente.
Na jeseň to bolo po tretí raz za 15 rokov, čo povstania občanov vyhnali prezidenta z úradu. Stalo sa tak aj v rokoch 2005 a 2010.
