Podľa zahraničných médií to oznámil premiér Jošihide Suga. Úrady prišli k záveru, že krok nebude mať negatívne dopady na životné prostredie. S tým však nesúhlasia niektoré mimovládne organizácie, susedné krajiny, či miestni rybári.
Rozhodnutie japonskej vlády je vyústením niekoľkoročnej diskusie o tom, ako naložiť s veľkým množstvom vody, ktorá bola použitá pre ochladzovanie jadrových reaktorov elektrárne zničených prírodnou katastrofou. Voda je teraz uložená v nádržiach v areáli elektrárne, ktorých kapacita však bude naplnená na jeseň roku 2022, uviedla nedávno spoločnosť Tokyo Electric Power (TEPCO), ktorá zariadenie riadi. Postupné vypúšťanie vody do oceánu bude trvať zrejme desiatky rokov.
Japonci čistia túto vodu pomocou filtračného systému, ktorý z nej odstraňuje väčšinu nebezpečného materiálu okrem trícia - izotopu vodíka, ktorý sa ťažko separuje a je pokladaný za relatívne neškodný. Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi pri návšteve elektrárne vlani vo februári vyhlásil, že vypúšťanie kontaminovanej vody do mora zodpovedá celosvetovým štandardom a je to bežný spôsob, akým jadrové elektrárne s vodou nakladajú.
Niektoré mimovládne ekologické organizácie na čele s Greenpeace však tvrdia, že voda z Fukušimy obsahuje aj ďalšie prvky, ktoré sú zdraviu škodlivé, a o ktorých výskyte japonská vláda mlčí.
S plánom vlády taktiež dlhodobo nesúhlasia miestni obyvatelia a rybári, ktorí sa boja, že zákazníci prestanú kupovať ryby ulovené v oblasti. Dopadov na životné prostredie sa obáva aj Južná Kórea, ktorá už teraz zakazuje dovoz morských plodov z vôd pri Fukušime.
Mohutné zemetrasenie, ktoré zasiahlo Japonsko 11. marca 2011, uvrhlo krajinu do najväčšej krízy od druhej svetovej vojny. Otrasy pôdy vyvolali miestami až niekoľkometrovú vlnu cunami, ktorá zničila stovky kilometrov východného pobrežia. Podľa štatistík zomrelo 15 899 ľudí a 2 529 je evidovaných ako nezvestných.
Cunami poškodila tiež jadrovú elektráreň Fukušima. V troch jej reaktoroch zlyhali chladiace systémy a došlo tam k explóziám a požiarom. Úrady po havárii uzavreli oblasť v dosahu 20 kilometrov od elektrárne, aby ochránili občanov pred škodlivými dôsledkami uniknutej radiácie.
