Ako by ste porovnali fyzickú námahu v Let´s Dance a Tvojej tvári? Ktorá šou je lepšou diétou a fitkom?
Z tohto pohľadu som sa na to nepozerala. Obe šou sú veľmi intenzívne. Skôr to meriam mierou stresu a zodpovednosti, ktorú pociťujem. Let´s Dance bolo ťažké, lebo som nikdy netancovala, a Tvoja tvár znie povedome je ťažká v tom, že som nikdy nespievala.
Lujza Garajová-Schrameková nedávno priznala, že k stand-upu by sa už nechcela vrátiť, lebo dostala strach a jednoducho to už robiť nevie. Vy ste na tom z nejakých dôvodov podobne?
Stand-up nerobím už desať rokov. Skôr to bola štartovacia dráha než niečo, čo som chcela veľmi robiť. Som vďačná za tú skúsenosť, ale nemala som pocit, že by som sa v tom chcela niekam posúvať. Nemá zmysel robiť niečo, čo vás nebaví… Život je príliš krátky. (smiech)
Môcť na internete v neobmedzenej miere a v podstate anonymne komentovať čokoľvek, to je pre mnohých každodenná radosť a ventilček na vypustenie agresivity či vlastnej frustrácie. Necítite tiež občas takú potrebu? Ostro kritizovať, hejtovať, možno pod pláštikom nejakého anonymného účtu…?
Túto potrebu nemám. Keď mám veľký problém, riešim ho so psychológom a tie normálne, každodenné, tie riešim s mojimi blízkymi. Myslím si, že ventilovať sa na iných ľuďoch nie je správne ani na internete, ani v reálnom živote. Nehovorím, že sa to nestane. Ľudia majú zlé dni, ale je dôležité nezraňovať druhých len preto, aby sme sa my sami cítili lepšie. To je hrozný vzorec.
Máte za sebou viac celovečerných filmov než mnohí vyštudovaní herci vašej generácie. Dokonca ste si zahrali s Jiřím Menzlom! Je pre vašu dynamickú dušu vôbec filmové natáčanie znesiteľné? Lebo je to hlavne o nekonečnom čakaní na záber…
Film je úplný zázrak. Ja mám len dobré zážitky. Samozrejme, že niekedy veľa čakáte, ale to je bežná súčasť tohto druhu práce… A naozaj to je to najmenej, čo môžete urobiť, chvíľku počkať. (smiech)
S kamarátkou vraj píšete scenár k novému seriálu. O čom by mal byť?
O ženách a o vzťahoch… Moja téma.
A s Petrou Polnišovou zase pripravujete podcast „jauuu, PS: to bolelo“... Dobre sa vám robí vo dvojici?
Tento podcast je úplne ako naše dieťa, robí sa nám skvele a veľmi nás to baví. Sme zohratá dvojka a verím, že je aj cítiť, že si proste rozumieme a bavíme sa spolu na našich vzťahoch, alebo na bláznivých príbehoch našich poslucháčok.
