Podľa expertov, ktorých AFP kontaktovala, síce k posilneniu vírusu môže dôjsť, ale plošná vakcinácia tomu naopak môže zabrániť, takže rozhodne nie je dôvod ju zastavovať. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Teória belgického vedca Geerta Vandena Bosscheho je založená na tom, že plošná vakcinácia je potenciálne nebezpečnejšia ako samotný vírus. Podľa neho by očkovanie mohlo spôsobiť masívny "imunitný únik" nových mutácií vírusu odolnejších voči vakcínam.
Zastavenie očkovania by však nezabránilo výskytu nových variantov vírusu, pretože väčšina z nich sa objavila už pred začiatkom vakcinácie. V momente, keď vírus vnikne do bunky, začne sa reprodukovať za účelom rýchleho rozšírenia v organizme. Pri každej replikácii dôjde k menším chybám v prenose informácií o vírusovom genóme. Vírusový genóm je teda neustále modifikovaný, aj keď vo väčšine prípadov tieto zmeny nie sú závažné.
Koronavírusy majú tú zvláštnosť, že sú oproti iným RNA vírusom stabilnejšie. "Na rozdiel od iných RNA vírusov majú systém pre opravu chýb pri kopírovaní," povedal pre AFP Michel Moutschen, vedúci oddelenia infekčných ochorení a profesor imunopatológie na univerzite v Liége. Vírus sa podľa neho nemôže meniť ľubovoľne. "To je ako s autom, môžete donekonečna meniť farbu jeho kolies a disky, ale nikdy neuvidíte auto so štvorcovými pneumatikami," povedal Moutschen pre AFP 22. marca.
Štúdia publikovaná 9. marca tímom vedcov z Princetonskej univerzity vysvetľuje, že po aplikácii prvej dávky dvojdávkovej vakcíny proti vírusu SARS-CoV-2 sa v prípade silnej imunitnej reakcie zníži riziko infekcie, ale ak je imunitná reakcia po prvej dávke slabá, je tu naopak nebezpečenstvo, že v dlhodobom horizonte môže zvýšiť únikový potenciál vírusu. Na elimináciu tohto rizika je potrebné preočkovať populáciu čo najrýchlejšie.
Aj podľa štúdie publikovanej v januári 2021 odborným časopisom Cellular & Molecular Immunology existuje korelácia medzi závažnosťou príznakov pacientov s ochorením COVID-19 a množstvom protilátok produkovaných týmito pacientmi. Pacienti so slabými príznakmi mali len málo neutralizujúcich protilátok, čo poskytuje vírusu možnosť uniknúť imunitnému systému. "Očkovanie toto riziko znižuje", uviedol pre AFP Moutschen.
Podľa Pascala Crépeya z francúzskej vysokej školy EHESP (École des hautes études en santé publique) sa vírus s každou infekciou hostiteľského organizmu rozmnožuje a vytvára aj chybné kópie, čo mu umožňuje ľahšie sa rozšíriť. Aj preto je podľa Crépeya ideálnou stratégiou udržiavať hladinu prítomnosti vírusu v populácii na čo najnižšej úrovni a očkovať čo najrýchlejšie.
Tento názor zdieľajú aj vedci z projektu Flanders Vaccine, ktorí pre AFP uviedli: "Riziko, že vakcína spôsobí výskyt variantov COVID-19, nie je vyššie ako v prípade, že by sa koronavírus voľne šíril.
Bossche tiež tvrdil, že po vakcinácii by ľudia stratili nielen špecifickú ochranu proti koronavírusu, ale aj prirodzenú nešpecifickú imunitu. Podľa Moutschena to nedáva zmysel, lebo vakcíny nemajú na prirodzenú imunitu nijaký vplyv.
